Nikdy nepracoval v zahrani?í. V Ríme a na talianskom vidieku si vytvoril a vymyslel svoj vlastný svet, v ktorom nechal ži? a umiera? svoje postavy. Svojimi „skuto?ne talianskymi“ dielami Fellini o?aril divákov na celom svete.
Federico Fellini sa narodil 20. januára 1920 v Rimini na pobreží regiónu Emilia-Romagna. Jeho otec pracoval ako obchodný cestujúci, matka bola žena v domácnosti. Federico už ako dvanás?ro?ný ušiel z domu, pripojil sa k potulnému cirkusu, po mesiaci ho však polícia priviedla naspä?. V roku 1939 odišiel na želanie matky do Ríma študova? právo. Mesto ho fascinovalo a jeho objavovanie bolo zaujímavejšie ako štúdium práva. Potom pracoval ako karikaturista a ilustrátor, písal humoristické scénky pre rozhlas. V tomto ?ase stretol here?ku Giuliettu Masinovú, ktorá mu neskôr stála po boku ako manželka pä?desiat rokov a hrala vo vä?šine jeho diel.
V filmovej sfére pôsobil spo?iatku ako scenárista. Jeho spolupráca na scenári neorealistickej klasiky Rím, otvorené mesto (1945) režiséra Roberta Rosselliniho bola ocenená jeho prvou nomináciou na Oscara. Neskôr nasledovalo mnoho ?alších nominácií v kategóriách najlepšia réžia, najlepší pôvodný scenár a najlepší adaptovaný scenár. A rekordne sa mu podarilo premeni? na Oscary všetky štyri nominácie v kategórii najlepší cudzojazy?ný film.
Režisérsky debutoval v spolupráci s talianskym režisérom Albertom Lattuadom filmom Svetlá varieté (1950). Prvý film, ktorý režíroval sám, bol Biely šejk (1952). Nasledovalo jedno majstrovské dielo za druhým, Darmoš?api (1953), Cesta (1954), Podvodník (1955), Cabiriine noci (1957), Sladký život (1960), Osem a pol (1963), Giulietta a duchovia (1965), Satyrikon (1969), Klauni (1970), Amarcord (1974) Rím (1972), Casanova (1976) ?i Skúška orchestra (1978).
Jeho prvé filmy boli ?iernobiele, mali tvrdé realistické jadro a zameriavali sa na postavy na okraji spolo?nosti. Na rozdiel od svojich krajanov, ktorí zostali verní neorealizmu, Fellini do svojho filmového vesmíru rýchlo pridal fantazijné, rozprávkové, poetické a hravé prvky.
V roku 1954 nakrútil Cestu a získal okrem desiatok iných aj cenu filmových akademikov v USA za najlepší zahrani?ný film. Snímka priniesla popularitu aj Masinovej. Romantická dráma Cabiriine noci priniesla ?alšieho Oscara. Zrejme jeho najslávnejší film Sladký život La Dolce Vita) mal premiéru v roku 1960 a pohoršil náboženské autority, snímka získala Zlatú palmu na filmovom festivale v Cannes. Hlavné úlohy stvárnili charizmatický taliansky herec Marcello Mastroianni a švédska here?ka Anita Ekbergová. Film poskytol obraz mondénnej a povrchnej rímskej smotánky, silnú postavu novinára v stvárnení Mastroianniho a preslávilo ho aj Ekbergovej kúpanie v rímskej fontáne di Trevi.
Po krátkej odmlke nakrútil Fellini oscarovú snímku 8 a pol, ktorú filmoví kritici ozna?ili za jeden z najlepších filmov všetkých ?ias. Štvrtú prestížnu americkú sošku za zahrani?ný film talianskemu umelcovi vyniesol nostalgický spomienkový film Amarcord (1974), v ktorom vytvoril obraz malého prímorského meste?ka, kde sa narodil a prežil detstvo. K neskorším úspešným dielam filmového velikána patrí tiež Ginger a Fred (1986). Jeho posledným dokon?eným filmom bol Hlas mesiaca z roku 1989.
Felliniho diela sú oslava nostalgie a túžby po radostiach detstva. Vyskytujú sa v nich tuláci, bezdomovci a drobní zlo?inci, rovnako ako prostitútky, svätci, matky a vyvrheli. Režisér ?asto pracoval s tými istými ?u?mi. Najvä?šie úlohy poskytol svojej manželke a ob?úbenému spolupracovníkovi Mastroiannimu. Spoliehal sa na nieko?ko vynikajúcich kameramanov a jeho dvorný hudobný skladate? Nino Rota sa v?aka spolupráci s ním stal svetovou hviezdou.
K neskorším režisérskym po?inom filmového velikána patria diela Mesto žien (1980), A lo? pláva (1983), Ginger a Fred (1986), Interview (1987) a jeho posledný film Hlas mesiaca (1990). V roku 1992 ešte vytvoril tri televízne reklamy pre inštitúciu Banca di Roma.
Federicovi Fellinimu v apríli 1993 – nieko?ko mesiacov pred smr?ou – udelili ?estného Oscara za celoživotné dielo. Dostal aj viacero ocenení z filmových festivalov v Cannes, Benátkach a Moskve, troch cien Donatellov Dávid, jedného Zlatého glóbusu a jednej ceny BAFTA. Zomrel 31. októbra 1993 v Ríme ako 73-ro?ný po dvoch cievnych mozgových príhodách a infarkte myokardu. Pochovaný je v Rimini po boku svojej manželky Giulietty, ktorá zomrela v marci nasledujúceho roku vo veku 73 rokov. Felliniho dokonalá múza je slovenským divákom známa aj ako Perinbaba z rovnomennej a dnes už legendárnej rozprávky Juraja Jakubiska (1985).
Zdroj feed teraz.sk
