Zamarovský mal výrazný talent premeni? kvantum informácií a faktov na zaujímavý až napínavý príbeh. Napriek tomu o histórii nezískal len širokú ?itate?skú verejnos?, ale aj uznanie odborníkov na dané historické témy. Prefektúra gréckych Atén mu za celoživotné dielo a príspevok k šíreniu myšlienok helenizmu v regióne strednej a východnej Európy udelila titul Ve?vyslanec helenizmu za rok 2006.
Vojtech Zamarovský sa narodil 5. októbra 1919 v Tren?íne ako najstarší z troch súrodencov. Pochádzal z rodiny kominárskeho majstra, podnikate?a a predsedu Okresného živnostenského spolo?enstva v Tren?íne, ktorý obchodoval s drevom, uhlím, vlastnil pílu ?i tehel?u. Po maturite na Reálnom gymnáziu v Tren?íne študoval Zamarovský v rokoch 1938 – 1939 na Vysokej škole obchodnej v Prahe. Právne vzdelanie nadobudol na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity (dnešná Univerzita Komenského) v Bratislave. V rokoch 1943 – 1946 a 1948 – 1949 pokra?oval v štúdiách na Vysokej škole obchodnej v Bratislave.
Už po?as vysokoškolských štúdií pracoval v Slovenskej národnej banke. Roky 1945 až 1946 strávil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Bratislave. Od roku 1946 pôsobil na Úrade predsedníctva vlády v Prahe a od roku 1951 v Štátnom plánovacom úrade, odkia? musel z politických dôvodov odís?. Zamestnal sa následne ako administratívny vydavate?ský pracovník Štátneho nakladate?stva krásnej literatúry a umenia v Prahe.
V roku 1956 sa za?al venova? Prekladate?skej a vlastnej spisovate?skej práci. Knižne debutoval ako 41-ro?ný v roku 1960 dnes už legendárnou historicko-cestopisnou knihou z Mezopotámie, Egypta a Grécka Za siedmimi divmi sveta. O rok neskôr vydal ?alšiu ob?úbenú a odborníkmi uznávanú vedecko-populariza?nú publikáciu Objavenie Tróje.
Na poli literatúry faktu sa definitívne etabloval ako jeden z najlepších autorov knihou Na po?iatku bol Sumer z roku 1966. Encyklopédiou antickej mytológie Bohovia a hrdinovia antických bájí (1969) a knihami Dejiny písané Rímom (1971) a Grécky zázrak (1974) sa vrátil k Antike ako svoje ob?úbenej téme.
Monumentálnym stavbám starovekého Egypta venoval dielo Ich veli?enstvá pyramídy (1975). ?itate?sky prí?ažlivým štýlom zobrazil aj dejiny antických olympijských hier v knihe Vzkriesenie Olympie (1978). Históriu starovekého Egypta opä? predstavil v encyklopedicky ladenej knihe Bohovia a králi starého Egypta (1986).
Okrem Homérových eposov v Objavení Tróje literárne spracoval aj ?alšie významné staroveké diela. V knihe Gilgameš (1975) prerozprával epos o Gilgamešovi a v knihe Aeneas (1981) zasa rovnomenný Vergílov epos. V knihe Sinuhet (1985) priblížil dobrodružstvá Egyp?ana Sinuheta.
Spolupracoval aj na nieko?kých televíznych dokumentoch o staroveku ako scenárista a odborný poradca, práca na jednom z nich podnietila vznik knihy Návrat do staroveku (1992) s podtitulom Po stopách vlastných kníh.
V rokoch 1999 – 2003 vyšlo postupne v rámci súborného diela 13 precízne zrevidovaných, doplnených a aktualizovaných Zamarovského kníh, z ktorých vzišiel aj 13-dielny dokumentárny televízny seriál. Vojtech Zamarovský bol štvornásobný (1962, 1966, 1969, 1974) nosite? Ceny vydavate?stva Mladé letá. V roku 1977 mu udelili Cenu Fra?a Krá?a. Je tiež nosite?om Ceny Egona Ervína Kischa a Ceny ministra kultúry Slovenskej republiky (2004). Národnú cenu za trvalý prínos do literatúry faktu, ktorú ude?uje Klub spisovate?ov literatúry faktu, dostal v roku 1999. Od roku 2000 nesie cena názov: Cena Vojtecha Zamarovského.
Prezident SR Michal Ková? mu v roku 1996 udelil Rad ?udovíta Štúra II. triedy. O desa? rokov neskôr mu prezident SR Ivan Gašparovi? udelil vyznamenanie Rad ?udovíta Štúra I. triedy, in memoriam. Vojtech Zamarovský, ?estný ob?an Tren?ína z roku 1994 a priekopník slovenskej modernej literatúry faktu zomrel 26. júla 2006 v Prahe vo veku nedožitých 87 rokov.
Zdroj feed teraz.sk
