V sobotu 16. marca uplynie 100 rokov, odkedy sa na ?elo Slovenského vlastivedného múzea (SVM) postavil architekt Jurkovi?, ktorý bol za prvej ?eskoslovenskej republiky aj vládnym komisárom na ochranu pamiatok pri Ministerstve s plnou mocou pre správu Slovenska. Takisto stál na ?ele úsilia zriadi? nové múzeum vlastivedného zamerania v Bratislave.
Samuela Jurkovi?a zvolilo za prvého predsedu SVM zakladajúce valné zhromaždenie, ktoré sa konalo 16. marca 1924. Múzeum vzniklo už rok pred tým, ale týmto krokom sa fakticky inštitucionalizovalo.
Išlo o muzeálny spolok zameraný na históriu a živú a neživú prírodu Slovenska. Riadil ho výbor s 19 ?lenmi, na ?ele ktorého stál Jurkovi?. ?lenskú základ?u tvoril kolektív vedeckých i radových pracovníkov z kultúrnych inštitúcií, najmä Univerzity Komenského v Bratislave, ale aj oddaní amatéri.
Múzeum od svojho po?iatku zápasilo s priestorovými a finan?nými ?ažkos?ami. Kuratórium Zemedelského múzea mu uvo?nilo núdzové priestory vo svojom ešte nedostavanom sídle v roku 1927. Budovu a jej expozície sprístupnili verejnosti 4. mája 1930. Pri príležitosti slávnostného sprístupnenia zbierkového fondu SVM vydali aj Sprievodcu zbierkami Slovenského vlastivedného múzea v Bratislave.
V roku 1934 sa SVM definitívne nas?ahovalo do polyfunk?nej múzejnej budovy na Vajanského nábreží v Bratislave. Jej projektantom a stavite?om bol Milan Michal Harminc (1924 – 1928) a dodnes je sídlom Slovenského národného múzea (SNM).
Okrem výstavných priestorov obsadilo SVM celé tretie poschodie budovy, depozitáre a pracovne v podkroví. Expozície SVM obsahovali ukážky národopisných, prehistoricko-archeologických, numizmatických a prírodovedných zbierok.
Azda naj?ažšie ?asy nastali pre SVM v roku 1938. Expanzívna politika nacistického Nemecka vo?i ?eskoslovensku vyvolala obavy z vypuknutia vojnového konfliktu. Už v septembri 1938 nariadil Štátny referát na ochranu pamiatok na Slovensku všetkým múzeám „vyprázdni? povaly a všetky vzácne pamiatky pres?ahova? do depozitárov“. Výber, evidovanie, fotodokumentácia, balenie a expedovanie tých najvzácnejších pamiatok do bezpe?ia však prerušila všeobecná mobilizácia vyhlásená 23. septembra 1838. Po?as druhej svetovej vojny bola budova Slovenského národného múzea dokonca 16. júna 1944 aj bombardovaná a zna?ne poškodená.
Existen?né problémy troch múzeí s podobným zameraním vyústili v roku 1940 do zlú?enia SVM, Zemedelského múzea a jeho autonómnej zložky – Lesníckeho múzea do jednej inštitúcie s názvom Slovenské múzeum.
To bolo od 1. januára 1961 poštátnené, dokon?ila sa obnova budovy, reštaurovanie vojnou poškodených zbierkových predmetov a dobudovali sa jednotlivé oddelenia.
Samotné Slovenské národné múzeum ako celonárodná inštitúcia so sídlom v Bratislave vzniklo 28. septembra 1961, a to zlú?ením Slovenského múzea v Bratislave a Slovenského národného múzea v Tur?ianskom Sv. Martine.
Už v roku 1924 ustanovili vo Vlastivednom múzeu odbor historicko-archeologický, od roku 1932 aj odbor pravekej archeológie. V roku 1969 vznikol v SNM popri prírodovednom a historickom ústave aj ústav archeologický s 12 odbornými a vedeckými pracovníkmi.
Archeologický ústav SNM sa v roku 1989 vy?lenil ako organiza?ná jednotka – Archeologické múzeum, od roku 1991 je v samostatnej budove. Múzeum má 4 oddelenia: odborné, technické, dokumenta?né a prezenta?né.
Slovenské národné múzeum je v sú?asnosti vrcholnou štátnou zbierkotvornou, vedeckovýskumnou a kultúrno-vzdelávacou inštitúciou v oblasti múzejnej ?innosti na Slovensku.
Zdroj: www.snm.sk
Zdroj feed teraz.sk
