Divadelná ?innos? v Košiciach siaha pod?a Zuzany Nemcovej z Divadelného ústavu v Bratislave až do 15. storo?ia, pri?om už v roku 1790 v Košiciach postavili prvé kamenné divadlo. Nové mestské divadlo, dnešnú Historickú budovu Národného divadla Košice postavili v roku 1899.
„V druhej polovici 19. a za?iatkom 20. storo?ia boli v Košiciach preferované predovšetkým ma?arské divadelné spolo?nosti. Zmena prišla so vznikom prvej ?eskoslovenskej republiky a Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave. Vo výbore Družstva SND mali za svoj finan?ný príspevok zastúpenie aj Košice, a to v osobe starostu mesta Vladimíra Mut?anského, cez ktorého požadovali, aby SND zabezpe?ovalo aj divadelné potreby košického obecenstva. Z poh?adu Košíc však bolo pôsobenie SND nedostato?né, a to aj napriek tomu, že SND prichádzalo do Košíc s operným aj ?inoherným súborom. A úvahy o zriadený filiálky SND v Košiciach nestáli na reálnom základe,“ uviedla pre TASR Nemcová.
Za vznikom VND stáli pod?a nej v prvom rade predstavitelia kultúrnej obce a mesta, ktorí cítili potrebu ma? v Košiciach stálu slovenskú divadelnú scénu. „Organizátori sa pri vzniku ?alšieho profesionálneho slovenského divadla inšpirovali Bratislavou a v apríli 1924 vzniklo Družstvo Východoslovenského národného divadla. Tomu sa podarilo vyzbiera? na divadelnú ?innos? 102.000 K?s a s prís?ubom subvencií od mesta 13. septembra 1924 otvori? prvú divadelnú sezónu,“ vysvetlila Nemcová.
Prvým riadite?om bol ?eský divadelný režisér Josef Hurt, ktorého po roku 1926 vystriedali vo funkcii viacerí divadelní podnikatelia ako Oto Alferi, Otakar Novák, Karel a Drahoš Želenský. V prvom období VND sa popri Hurtovi do diania v divadle výrazne zapísal aj Ján Sýkora, pôvodne ?len viacerých ?eských divadelných spolo?ností a v rokoch 1920 – 1921 aj Maršky – zájazdového súboru SND. Ten bol až do roku 1929 hercom, režisérom a umeleckým šéfom ?inohry VND.
K prvým ?lenom divadelných súborov patrili aj Josef B?lský, Josef Benátsky, Mária Sýkorová, Bohumil Tichý, Ludvík ?ezní?ek, Antonín Mazá?, Karla Schöfferová, Josef Pospíšil, Helena Charvátová, Milada Nedeová, Ella Fuchsová, Viktor Jassík. „Spevohra mala aj tane?nú zložku a obidva súbory mali spolu takmer 50 ?lenov. V druhej sezóne prijal angažmán vo VND Andrej Bagar, ktorý sa úspešne predstavil vo viacerých komédiách i operetách a jeho výkony ocenili aj recenzenti,“ dodala Nemcová.
V Košiciach bola pod?a nej podobne paradoxná situácia ako v Bratislave. Divadlo bolo v názve slovenské, ale jeho tvorbu zabezpe?ovali ?eské súbory. Ú?inkovanie ?eských hercov a spevákov sa stalo aj predmetom kritiky v dobovej tla?i.
To si uvedomoval aj Hurt a pravdepodobne preto bolo otváracím predstavením VND Kocúrkovo slovenského dramatika Chalupku. Hurt sa v dramaturgii divadla snažil aj na?alej uvádza? slovenských autorov. Jozef Gregor Tajovský, Kvetoslav Florián Urbanovi?, Ivan Stodola sa objavovali v repertoári ?inohry opakovane, a to aj napriek tomu, že súbor bol zložený prevažne z ?eských hercov. V spevohre sa pôvodní autori objavovali len sporadicky ako napríklad rodák z Bardejova Ivan Július Hemerka.
Divadlo zápasilo po?as celej doby svojho pôsobenia, napriek subvencii a zájazdovej ?innosti, s nedostatkom financií, ktoré nakoniec viedli k jeho zániku v roku 1930.
Druhý pokus o oživenie stabilnej divadelnej ?innosti v Košiciach inicioval riadite? SND a divadelný podnikate? Antonín Drašar v podobe zriadenia filiálky SND v Košiciach v roku 1937. Jej ?innos? ukon?ila za?iatkom druhej sezóny Viedenská arbitráž, na základe ktorej Košice pripadli Horthyho Ma?arsku.
V rokoch 1930 – 1937 v Košiciach pravidelne vystupovala divadelná spolo?nos? z Olomouca, súbory SND a od roku 1936 aj Slovenské komorné divadlo Emílie Wagnerovej.
Po skon?ení druhej svetovej vojny a opätovnom pripojení Košíc k ?eskoslovensku sa jednou z prioritných kultúrno-politických úloh stalo aj znovuotvorenie profesionálnej divadelnej scény v Košiciach. Nové VND však nemalo pod?a Nemcovej žiadnu právnu ani ekonomickú nadväznos? na svojich predchodcov spred vojny. Ako umelecké zložky, tak aj celé zázemie divadla vrátane fundusu, sa museli vybudova? nanovo.
„Pre vznik VND po druhej svetovej vojne bol dôležitý príchod organiza?ne skúseného Janka Borodá?a a prechod divadla do štátnej správy. Ako prvý sa vytvoril ?inoherný súbor, paralelne, hoci s ?ažkos?ami, sa tvoril operný súbor. Baletný súbor sa sformoval až v roku 1947. A hoci divadlo administratívne nenadväzovalo na medzivojnové Východoslovenské národné divadlo, ako súbory tak aj publikom sa pocitom istej nadväznosti nevyhlo,“ poznamenala Nemcová.
Dlhodobo k?ú?ovými formujúcimi osobnos?ami novovzniknutého VND boli Janko Borodá? a Andrej Chmelko, ale výraznú stopu zanechali aj Magda Husáková Lokvencová a Jozef Palka. Pre operu otvoril dôležitú éru nástup Ladislava Holoubka a pôsobenie Kornela Hájka a Branislava Krišku. Balet v za?iatkoch zásadne ovplyvnil Stanislav Remar a jeho nástupca Rudolf Macharovský ?i neskôr manželia Marilena a Ondrej Halászovci.
Od sezóny 1946/1947 malo divadlo názov Národné divadlo v Košiciach, v roku 1955 bolo premenované na Štátne divadlo (ŠD) Košice. V januári 1996 sa divadlo nakrátko zlú?ilo s Divadlom Jonáša Záborského v Prešove. Týmto spojením vzniklo Východoslovenské divadlo. V októbri toho istého roku bolo premenované na Východoslovenské štátne divadlo v Košiciach. V júli 1999 získali obe divadlá opä? samostatnos? a košická scéna sa vrátila k názvu Štátne divadlo Košice. Od 1. mája 2023 nesie názov Národné divadlo Košice.
Zdroj feed teraz.sk
