V období od 23. do 27. augusta 1924 sa v Bratislave konal Prvý celoslovenský eucharistický kongres. Išlo o mimoriadnu cirkevnú a spolo?enskú udalos?, ktorá priviedla do Bratislavy k?azov, reho?níkov a laikov z celého Slovenska. A práve pri tejto príležitosti sa operný súbor SND pod?a Zuzany Nemcovej, vedúcej Centra divadelnej dokumentácie Divadelného ústavu v Bratislave, rozhodol otvori? divadelnú sezónu operou Julesa Masseneta Kaukliar u Matky Božej v slovenskom preklade, ktorý sa už dlhšie pripravoval, hoci pôvodne nie pre profesionálnu scénu.
Režisérom inscenácie bol operný spevák Zden?k Knittl, ktorého Oskar Nedbal, vtedajší riadite? SND, angažoval v sezóne 1924/1925 aj ako režiséra a o preklad sa postaral profesor Miloš Ruppeldt, zakladate? Hudobnej školy pre Slovensko.
„V uvedenej sezóne bol operný súbor SND ešte stále zložený prevažne z ?eských operných spevákov. Ale už sa objavili aj prvé slovenské ve?ké hlasy. V sezóne 1924/1925 spievali v opere SND z ?eských umelcov napríklad Dob?ena Šimá?ová a Mirko Horský, obaja boli ?lenmi súboru od roku 1919, budúce operné hviezdy Marie Jensenová a Marta Krásová, ale aj Zden?k Ruth-Markov, jedna zo zakladate?ských osobností slovenského operného umenia, ?i operní sólisti Zden?k Knittl a Géza Fischer. Súbor posilnil aj ruský operný spevák Bronislav Chorovi? a prvá slovenská lastovi?ka, neskôr operná stálica, Helena Bartošová,“ uviedla pre TASR Nemcová.
V tejto súvislosti treba pod?a nej pripomenú?, že SND vzniklo predovšetkým ako zna?ka ?i symbol novej štátnej, národnej a kultúrnej identity. A aby vôbec mohlo hra?, bol do Bratislavy pozvaný divadelný podnikate? a režisér Bed?ich Je?ábek so svojím trojsúborovým Východo?eským divadlom. Ke? Je?ábek svoju misiu ukon?il, vä?šina interpretov odišla s ním a noví riaditelia museli angažova? v jednotlivých sezónach nových spevákov. Hudobná škola pre Slovensko (neskôr Hudobná a dramatická akadémia pre Slovensko) za?ala pôsobi? v roku 1919 predovšetkým pre hudobné odbory a postupne za?ala vychováva? aj prvých domácich operných spevákov. Helena Bartošová bola jednou z jej prvých absolventiek.
To, že sa opera naštudovala po slovensky bolo pod?a Nemcovej spojením viacerých priaznivých okolností. V sezóne 1924/1925 bol totiž riadite?om SND medzinárodne uznávaný ?eský hudobný skladate? a dirigent Oskar Nedbal, ktorý po?as svojho pôsobenia na Slovensku viedol aj hudobné vysielanie Slovenského rozhlasu, bol dirigentom orchestra Slovenského rozhlasu, lektorom na Univerzite Komenského a u?il na Hudobnej a dramatickej akadémii pre Slovensko. Ten už nevnímal SND len ako symbol novej identity, ale snažil sa, aby sa pomenovanie premietlo aj do ?innosti divadla. A to ako aktívnym vyh?adávaním slovenských talentov, tak aj uvádzaním pôvodných slovenských opier a podporovaním slovenských prekladov diel opernej a operetnej literatúry.
„Predstavenie malo u slovenskej verejnosti vrátane návštevníkov eucharistického kongresu mimoriadne dobrý ohlas a operu v sezóne 1924/1925 odohrali ešte pä?krát. Pod?a spomienok Štefana Hozu obecenstvo zaplnilo na premiére h?adisko do posledného miesta a to, že z javiska znela sloven?ina aj v opere, malo na ?udí ve?ký ú?inok. Hoza ocenil tiež naštudovanie, ako i to, že ´neslováci, sa nau?ili okrem mali?kostí, vyslovova? ve?mi pekne po slovensky´. Hviezdou ve?era sa stal ?erstvo angažovaný Bronislav Chorovi? v titulnej úlohe kaukliara Jána,“ uviedla Nemcová.
Zloženie obyvate?stva Bratislavy v rokoch prvej ?eskoslovenskej republiky slovenskému divadlu pod?a nej ve?mi neprialo. To sa zásadne zmenilo až po druhej svetovej vojne. Obecenstvo v 20. rokoch minulého storo?ia bolo ešte zvyknuté na ma?arské a nemecké divadelné spolo?nosti. Zaujímavé je pod?a Nemcovej to, že sa v 30. rokoch po vzniku samostatnej slovenskej ?inohry dokázala v SND udrža? aj ?inohra ?eská.
„Prvotný nezáujem o slovenské divadlo však nespôsobovala iba jazyková bariéra. Slovenské divadlo muselo dozrie? a dospie? a umelecky sa vyrovna? svojim ma?arským, nemeckým a nakoniec aj ?eským konkurentom. A práve v symbióze a konkurencii s ?eskou ?inohrou rýchlejšie vyrástli aj prvé režisérske a herecké osobnosti slovenského profesionálneho divadla,“ zdôraznila pre TASR Zuzana Nemcová.
Na ?alšie preklady bolo treba pod?a nej po?ka? do 30. rokov. Postupná stabilizácia súborov a nástup slovenských tvorcov a interpretov viedli aj k vä?šiemu dopytu po slovenských prekladoch libriet. K prvým prekladate?om operných ?i operetných diel patrili aktívni umelci ako Arnold Flögl (Thais 1933, Eugen Onegin 1934, Hlad 1936, Cár Kalojan 1937), Štefan Hoza (Paganini 1933, Madame Pompadour 1938, Bohéma 1939, Tosca 1940), Ferdinad Hoffmann (Blúdiaci Holan?an 1939).
Zdroj feed teraz.sk
