Ako baletka si získala obdiv divákov i odborníkov predovšetkým svojou virtuóznou technikou, expresivitou výrazu, koordináciu hornej časti tela i schopnosťou dokonalého spojenia tanca s hraním. Zároveň do svojich vystúpení vnášala zmyselnosť a temperament. Dbala na výzor, na každú akciu sa dôsledne pripravovala, po technickej i tvorivej stránke.
Maja Plisecká sa narodila 20. novembra 1925 v Moskve. V tom čase sa jej širokej židovskej rodine darilo. Vyrastala na nórskom súostroví Špicbergy, kde jej otec pôsobil ako riaditeľ ruských uhoľných baní. Jej matka Rachel Messererová bola herečka nemého filmu a ona malú Maju inšpirovala svetom kultúry a umenia, sama jej však s jej vzostupom pomôcť nemohla. Rodičov postihla stalinská zlovôľa, otca komunistický režim obvinil z protištátnej činnosti a popravil. Jeho manželka to dlho nevedela, keďže ju ako najbližšiu osobu „zradcu vlasti“ poslali do pracovného tábora.
Keďže chcela svoju dcéru ochrániť pred detským domovom, dala malú Maju do starostlivosti svojej sestry. V (rozvetvených) rodinách Pliseckých a Messererovcov nebola núdza o vzťah k performačnému umeniu, tancu sa venovali a postupne si divadelné, baletné i choreografické kariéry vybudovali mnohí blízki príbuzní. Samotná teta Sulamith Messererová bola baletka a choreografka, ktorá na umelecký vývoj svojej netere dôsledne dohliadala a až potom odišla v 60. rokoch založiť do Tokia japonský balet.
Maja Plisecká kým dosiahla desať rokov, chodila na baletné hodiny a po dvoch rokoch už vystupovala vo Veľkom divadle. Po štúdiu ju v roku 1943 prijali ako kmeňovú baletku a to hneď ako sólistku.
Jej kariéra mal rýchly štart a dlhý priebeh intenzívneho charakteru a ešte skôr, ako sa stala primabalerínou, očarila svet aristokratickým pôvabom, svojským temperamentom i komplexnými zručnosťami. Jedinečné sólové kreácie predvádzala v sovietskych i klasických baletoch. V roku 1947 stvárnila v Čajkovského Labuťom jazere slávnu dvojrolu Odetty a Otílie. Žiarila tiež v úlohe Aurory v Spiacej krásavici. V štyridsiatke Plisecká nadchla publikum madridského Národného divadla až tak, že za úlohu Carmen ju odmenili takmer hodinovým aplauzom.
Vystupovala v mnohých kútoch sveta, so súborom Veľkého divadla hosťovala v USA a Kanade, často tancovala v Nemecku, Francúzsku a Španielsku. V 60. rokoch hosťovala v parížskej Opére a medzitým sa začala intenzívnejšie venovať choreografii, jej prvým dielom v tejto sfére bola bola Anna Kareninová (1972). Od roku 1975 vystupovala aj s bruselským Ballet du XXe Sicle. V rokoch 1983–84 pôsobila ako umelecká riaditeľka baletu Rímskej opery a v rokoch 1987–90 viedla španielsky súbor Companía Nacional de Danza.
V roku 1989 mala posledné vystúpenie ako primabalerína Veľkého divadla a zanedlho ukončila tanečnú kariéru vo veku 65 rokov. Avšak aj v ďalšom období vystupovala po celom svete a venovala sa pedagogickej činnosti. K svojej 70-ke pripravila moskovské a petrohradské vystúpenia s významnými tanečníčkami a tanečníkmi z New Yorku, Londýna a Paríža.
Pliseckej vzťah k rodnej krajine sa vnímal v dvoch rovinách. Milovala ruské umenie i Veľké divadlo, ale nezabudla, čo s jej rodičmi urobil režim, navyše jeho krutosť poznala v prvej fáze kariéry na vlastnej koži. Židovský pôvod, poprava otca a vyhnanstvo matky boli priťažujúce. Neskôr napísala pamäte s názvom „Ja, Maja“ de spomína na tieto veci z čias vlády Stalina i na vlastný zápas za umeleckú slobodu.
Očarujúca primabalerína sa na západ od Sovietskeho zväzu prvýkrát dostala v roku 1959 na osobnú povolenku lídra ZSSR Nikitu Chruščova. A až po päťdesiatke mohla začať spolupracovať s veľkými choreografmi ako Maurice Béjart či Roland Petit. Veľa jej okrem profesionálnych úspechov vynahradilo vydarené dlhoročné, aj keď bezdetné manželstvo s popredným ruským hudobným skladateľom Rodionom Ščedrinom. Vzali sa v roku 1958 a on pre ňu neskôr napísal niekoľko baletov, v ktorých sa uplatnila nielen ako tanečníčka, ale aj choreografka.
V roku 1986 jej udelili francúzske štátne vyznamenanie Rad Čestnej légie. Maja Plisecká zomrela 2. mája 2015 v Mníchove vo veku 89 rokov.
Zdroj feed teraz.sk
