Ako baletka si získala obdiv divákov i odborníkov predovšetkým svojou virtuóznou technikou, expresivitou výrazu, koordináciu hornej ?asti tela i schopnos?ou dokonalého spojenia tanca s hraním. Zárove? do svojich vystúpení vnášala zmyselnos? a temperament. Dbala na výzor, na každú akciu sa dôsledne pripravovala, po technickej i tvorivej stránke.
Maja Plisecká sa narodila 20. novembra 1925 v Moskve. V tom ?ase sa jej širokej židovskej rodine darilo. Vyrastala na nórskom súostroví Špicbergy, kde jej otec pôsobil ako riadite? ruských uho?ných baní. Jej matka Rachel Messererová bola here?ka nemého filmu a ona malú Maju inšpirovala svetom kultúry a umenia, sama jej však s jej vzostupom pomôc? nemohla. Rodi?ov postihla stalinská zlovô?a, otca komunistický režim obvinil z protištátnej ?innosti a popravil. Jeho manželka to dlho nevedela, ke?že ju ako najbližšiu osobu „zradcu vlasti“ poslali do pracovného tábora.
Ke?že chcela svoju dcéru ochráni? pred detským domovom, dala malú Maju do starostlivosti svojej sestry. V (rozvetvených) rodinách Pliseckých a Messererovcov nebola núdza o vz?ah k performa?nému umeniu, tancu sa venovali a postupne si divadelné, baletné i choreografické kariéry vybudovali mnohí blízki príbuzní. Samotná teta Sulamith Messererová bola baletka a choreografka, ktorá na umelecký vývoj svojej netere dôsledne dohliadala a až potom odišla v 60. rokoch založi? do Tokia japonský balet.
Maja Plisecká kým dosiahla desa? rokov, chodila na baletné hodiny a po dvoch rokoch už vystupovala vo Ve?kom divadle. Po štúdiu ju v roku 1943 prijali ako kme?ovú baletku a to hne? ako sólistku.
Jej kariéra mal rýchly štart a dlhý priebeh intenzívneho charakteru a ešte skôr, ako sa stala primabalerínou, o?arila svet aristokratickým pôvabom, svojským temperamentom i komplexnými zru?nos?ami. Jedine?né sólové kreácie predvádzala v sovietskych i klasických baletoch. V roku 1947 stvárnila v ?ajkovského Labu?om jazere slávnu dvojrolu Odetty a Otílie. Žiarila tiež v úlohe Aurory v Spiacej krásavici. V štyridsiatke Plisecká nadchla publikum madridského Národného divadla až tak, že za úlohu Carmen ju odmenili takmer hodinovým aplauzom.
Vystupovala v mnohých kútoch sveta, so súborom Ve?kého divadla hos?ovala v USA a Kanade, ?asto tancovala v Nemecku, Francúzsku a Španielsku. V 60. rokoch hos?ovala v parížskej Opére a medzitým sa za?ala intenzívnejšie venova? choreografii, jej prvým dielom v tejto sfére bola bola Anna Kareninová (1972). Od roku 1975 vystupovala aj s bruselským Ballet du XXe Sicle. V rokoch 1983–84 pôsobila ako umelecká riadite?ka baletu Rímskej opery a v rokoch 1987–90 viedla španielsky súbor Companía Nacional de Danza.
V roku 1989 mala posledné vystúpenie ako primabalerína Ve?kého divadla a zanedlho ukon?ila tane?nú kariéru vo veku 65 rokov. Avšak aj v ?alšom období vystupovala po celom svete a venovala sa pedagogickej ?innosti. K svojej 70-ke pripravila moskovské a petrohradské vystúpenia s významnými tane?ní?kami a tane?níkmi z New Yorku, Londýna a Paríža.
Pliseckej vz?ah k rodnej krajine sa vnímal v dvoch rovinách. Milovala ruské umenie i Ve?ké divadlo, ale nezabudla, ?o s jej rodi?mi urobil režim, navyše jeho krutos? poznala v prvej fáze kariéry na vlastnej koži. Židovský pôvod, poprava otca a vyhnanstvo matky boli pri?ažujúce. Neskôr napísala pamäte s názvom „Ja, Maja“ de spomína na tieto veci z ?ias vlády Stalina i na vlastný zápas za umeleckú slobodu.
O?arujúca primabalerína sa na západ od Sovietskeho zväzu prvýkrát dostala v roku 1959 na osobnú povolenku lídra ZSSR Nikitu Chruš?ova. A až po pä?desiatke mohla za?a? spolupracova? s ve?kými choreografmi ako Maurice Béjart ?i Roland Petit. Ve?a jej okrem profesionálnych úspechov vynahradilo vydarené dlhoro?né, aj ke? bezdetné manželstvo s popredným ruským hudobným skladate?om Rodionom Š?edrinom. Vzali sa v roku 1958 a on pre ?u neskôr napísal nieko?ko baletov, v ktorých sa uplatnila nielen ako tane?ní?ka, ale aj choreografka.
V roku 1986 jej udelili francúzske štátne vyznamenanie Rad ?estnej légie. Maja Plisecká zomrela 2. mája 2015 v Mníchove vo veku 89 rokov.
Zdroj feed teraz.sk
