Od narodenia režiséra a scenáristu Tengiza Abuladzeho, ktorého filmy patria medzi zásadné diela gruzínskej kinematografie, uplynie v stredu 31. januára 100 rokov.
Tengiz Abuladze sa narodil 31. januára 1924 v gruzínskom meste Kutaisi, v období, ke? bolo Gruzínsko sú?as?ou dnes už bývalého Sovietskeho zväzu. V roku 1946 ukon?il štúdium na Rustaveliho divadelnom inštitúte v Tbilisi a v roku 1953 réžiu na moskovskom Všezväzovom štátnom filmovom ústave (VGIK) v triede režiséra, scenáristu a teoretika Sergeja Jutkevi?a.
Po?as štúdia so spolužiakom Revazom ?cheidzeom, neskorším tiež slávnym gruzínskym filmovým režisérom, nakrútili diplomovú prácu o gruzínskom hudobníkovi s názvom Dmitrij Arakšvili a nieko?ko krátkometrážnych filmov pre deti. Ich najznámejším spolo?ným dielom je poetický hraný film Somárik (1955), ktorý získal na medzinárodnom filmovom festivale (MFF) v Cannes v roku 1956 prvú cenu v kategórii krátkych filmov.
Medzinárodné uznanie dosiahol Abuladze aj svojím prvým samostatným filmom Cudzie deti z roku 1959, ktorý ocenili na festivaloch v Helsinkách, Londýne ?i v talianskom Porret-Terme. Zaujal aj druhým filmom Babi?ka a ja (1963) odohrávajúci sa po?as druhej svetovej vojny na gruzínskom vidieku a tiež po vojne, kedy sa dej presunie do Tbilisi. V roku 1972 nakrútil aj snímku Náhrdelník pre moju milú.
Slávnu vo?ne koncipovanú filmovú trilógiu, na ktorej sa podie?al aj ako scenárista, odštartoval snímkou Prosba z roku 1967 inšpirovanou básnickou tvorbou gruzínskeho básnika Važu Pšavela.
Originálnou Abuladzeho filmovou poetikou sa vyzna?uje aj druhý film trilógie Strom prianí (1972), ktorý sa odohráva v jednej z gruzínskych dedín, kam príde mladá Marita, ktorej krása výrazne rozvíri život obyvate?ov dediny.
Najznámejším a najúspešnejším filmom trilógie je snímka Pokánie (1987), v ktorej sa najvýraznejšie prejavil Abuladzeho režisérky naturel. Vo filme spojil fantastické s reálnym, fikciu s historickými faktami, pri?om na filmové plátno preniesol všetky „choroby“ totalitných režimov. Snímka je však alegóriu hlavne na stalinizmus a jeho kruté dedi?stvo.
V osobe démonického antihrdinu a starostu Varlama ožívajú predstavitelia rozli?ných totalitných režimov – nosí cviker ako Berija, fúzy ako Hitler, vzdialene pripomína Mussoliniho a používa argumenty ako Stalin. Protikladom je postava maliara, zosob?ujúca mravné hodnotové presved?enie a tvorivú silu.
Za film Pokánie ocenili Abuladzeho v roku 1987 na MFF v Cannes Zvláštnou cenou poroty, Cenou Fipresci ?i Cenou ekumenickej poroty. Cenu nórskej kritiky a Cenu Andreas si v tom istom roku odniesol aj z Medzinárodného filmového festivalu konanom v nórskom Haugesunde.
Originálny gruzínsky filmový tvorca Tengiz Abuladze zomrel po ?ažkej chorobe 6. marca 1994 v Tbilisi.
Zdroj feed teraz.sk
