Rovnako presved?ivo stvár?oval dramatické aj romantické postavy, no vo všetkých jeho kreáciách možno nájs? menšiu ?i vä?šiu dávku humoru, nadh?adu, irónie a sarkazmu. Scéna zo snímky Sladký život, v ktorej sa Mastroianni uprostred noci ocitne s filmovou hviezdou v podaní Anity Ekbergovej v rímskej Fontane di Trevi, patrí azda k najznámejším v dejinách kinematografie. Mnohé filmy, v ktorých hral, možno právom ozna?i? prívlastkom „kultové„.
Marcello Vincenzo Domenico Mastroianni sa narodil 28. septembra 1924 v talianskom meste?ku Fontana Liri do chudobnej rodiny truhlára a zamestnankyne banky. Jeho otec sa viac ráz s?ahoval za prácou a tak sa rodina ocitla v Turíne a neskôr v Ríme. Mastroianni navštevoval stavebnú priemyslovku, potom za?al študova? na ekonomickej a obchodnej fakulte, aby sa mohol sta? ?lenom univerzitného divadelného klubu. Už od detstva sa túžil sta? hercom. Po?as 2. svetovej vojny ho poslali do nemeckého zajateckého tábora, no podarilo sa mu utiec? do Benátok. Po vojne pracoval ako ú?tovník v britskej filmovej distribu?nej spolo?nosti Eagle-Lion Films.
V roku 1948 sa na divadelných doskách predstavil po boku Giulietty Masinovej, manželky Federica Felliniho v komédii Lea Ferrera Angelica. Ešte v ten istý rok získal profesionálne divadelné angažmán.
Na filmovom plátne sa prvý raz objavil ako 15-ro?ný v dnes už zabudnutej snímke Marionette. Už v mladosti však mal možnos? spolupracova? so známymi režisérmi – ako dvadsa?ro?ný hral vo filme Deti sa na nás dívajú režiséra Vittoria De Sicu (1944). Dvojica režisérov Steno a Mario Monicelli ho obsadila do snímky Psí život (1949).
Po?as dvoch desa?ro?í sa jeho meno objavilo v titulkoch 48 filmov, ale až v roku 1960 nastal zlom v jeho hereckej dráhe. Priniesol mu ho film Sladký život (1960), v ktorom mu Federico Fellini ponúkol úlohu bulvárneho novinára. Film vyvolal v konzervatívnom Taliansku škandál, no na festivale v Cannes bol ocenený Zlatou palmou. Už o rok neskôr dosiahla úspech komédia Rozvod po taliansky režiséra Petra Germiho, v ktorej Mastroianni stvárnil sicílskeho muža so š?achtickým pôvodom posadnutého túžbou zbavi? sa svojej manželky. Za svoju rolu získal nomináciu na Oscara, Zlatý Glóbus a Cenu Bafta.
V roku 1963 režisér, herec a Mastroianniho priate? Vittorio de Sica nakrútil poviedkový film V?era, dnes a zajtra, kde sa Mastroianniho hereckou partnerkou stala Sophia Lorenová. V tom istom roku hral aj v ?alšom Felliniho filme 8 a pol a v sociálnej dráme Maria Monicelliho nazvanej Stalo sa v Turíne.
Na hereckých výkonoch Mastroianniho a Lorenovej stála aj snímka Manželstvo po taliansky (Vittorio di Sica, 1964). V roku 1965 nasledoval poviedkový film Dnes, zajtra a pozajtra, a tiež absurdná komédia Casanova 70. V nej akoby Mastroiannimu na mieru vytvoril Monicelli postavu dôstojníka talianskej armády, ktorý potrebuje k milostným dobrodružstvám prežíva? život ohrozujúce situácie.
V tragikomickom príbehu Dráma žiarlivosti (Ettore Scola, 1970) bola Mastroianniho partnerkou Monica Vittiová, v snímke Slne?nica (Vittorio de Sica, ten istý rok) znovu Lorenová. ?iernym až morbídnym humorom bol presiaknutý film Marca Ferreriho Ve?ká žranica (1973). Po bláznivej komédii Gangsterova milenka (Giorgio Capitani, 1975) si dvojica Mastroianni-Lorenová zahrala vo filme Zvláštny de? (Ettore Scola, 1977) z éry fašizmu. Snímka tvorcom priniesla dve nominácie na Oscara, a tiež ocenenia Zlatý Glóbus a César.
V roku 1978 stvárnil zlo?incami prenasledovaného u?ite?a hudby v ?iernej komédii Zlo?in a la Neapol (Sergio Corbucci, 1978). Scola tiež obsadil Mastroianniho do výpravného filmu Terasa (1980). K vrcholom neskorších filmových diel patrí Felliniho snímka Ginger a Fred z roku 1986, kde bola Mastroianniho hereckou a tane?nou partnerkou po rokoch opä? Giulieta Massinová.
V roku 1990 vo filme Všetkým sa darí dobre stvárnil Mastroianni vidieckeho otca, ktorý spoznáva v plnej nahote, akým životom žijú jeho deti (r. Giuseppe Tornatore). Americký režisér Robert Altman angažoval Mastroianniho aj Lorenovú v recesistickej snímke Pret-A-Porter (1994). Naposledy sa Marcello Mastroianni objavil vo filme Cesta na po?iatok sveta (Maneol de Oliveira, 1997). Velikán zlatej éry talianskej kinematografie zomrel 19. decembra 1996 v Paríži.
Od roku 1949 bol umelec ženatý s here?kou Florou Carabellovou, s ktorou mali dcéru Barbaru. Posledných 20 rokov žili oddelene, no nikdy sa nerozviedli. V rokoch 1971-1975 bola jeho družkou francúzska here?ka Catherine Deneuveová. Ich spolo?ná dcéra Chiara Mastroianniová sa tiež venuje herectvu.
Zdroj feed teraz.sk
