Narodil sa 17. februára 1924 v Šahách. V rokoch 1945 – 1950 študoval vedu o umení na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Dramatický odbor absolvoval v rokoch 1944 – 1946 na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Divadlu sa ako ochotnícky herec a režisér za?al venova? v bratislavskom divadelnom krúžku Štefánik. Prvé profesionálne divadelné kroky absolvoval pod doh?adom skúsených divadelníkov Drahoša Želenského a Márie Bancíkovej vo vtedajšom bratislavskom Štúdiu Novej scény.
V rokoch 1949 – 1950 pôsobil ako režisér, dramaturg a umelecký šéf v Divadle pracujúcich v Považskej Bystrici. Po?as vojenskej prezen?nej bol v rokoch 1950 – 1952 režisérom Armádneho rozhlasu v Bratislave a v Prahe. Po vojen?ine sa vrátil na dosky Divadla pracujúcich, ktoré už sídlilo v Žiline, kde pôsobil do roku 1957. Jeho umelecké úsilie v tomto divadle vyvrcholilo inscenáciou Schillerovej Márie Stuartovej (1957).
Žilinu v roku 1958 vymenil za Košice, kde do roku 1963 bol režisérom a aj umeleckým šéfom ?inohry Štátneho divadla. Od roku 1964 do roku 1965 sa ako režisér podie?al na viacerých predstaveniach v ostravskom Štátnom divadle.
Od roku 1965 pôsobil v Bratislave, kde svoje divadelné skúsenosti spojil s Divadlom poézie (1966-1968), ale predovšetkým s Divadlom Nová scéna, v ktorom pôsobil ako režisér do roku 1974. Na Novej scéne naštudoval napríklad divadelné hry Skrotenie ?ertice (William Shakespeare, 1966), Meteor (Friedrich Dürrenmatt, 1967), alebo Luigiho srdce (Ivan Bukov?an, 1973).
Medzi Pálkove významné po?iny v bratislavskom divadelnom kontexte patria naštudovania mnohých divadelných hier na doskách Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave. V SND režíroval Bukov?anove hry Kým kohút nezaspieva (1969), Zaže? vlka (1970) ?i Slu?ka pre dvoch (1971). Medzi vrcholy sa radí aj jeho naštudovanie hry Diabol a Pánboh (1965) od francúzskeho dramatika, prozaika a filozofa Jeana-Paula Sartra a drámy Iba nedorozumenie (1967) od ?alšieho francúzskeho existencialistu Alberta Camusa.
Od konca 60. rokov minulého storo?ia sa intenzívne venoval aj televíznej a rozhlasovej tvorbe. Z jeho po?etných televíznych inscenácií vynikli Kocúrkovo (1969), To je chlap (1969), M?tve duše (1971), Hájnikova žena (1971), Gábor Vlkolinský (1978), Ežo Vlkolinský (1978), Kraj sveta Istanbul (1979) ?i Vojvodky?a z Amalfi (1980).
V rozhlase režíroval pôvodné rozhlasové hry slovenských aj zahrani?ných autorov. Experimentoval so zvukom, hudbou a dôraz kládol na optimálne typové obsadenie, na farbu hlasu hercovho hlasu a jeho schopnos? vytvori? zvukovú atmosféru diela.
Jozef Pálka, ktorý výrazne ovplyvnil takmer všetky slovenské profesionálne divadlá, ale aj televíznu a rozhlasovú tvorbu, zomrel 3. februára 1982.
Zdroje: /www.theatre.sk; Encyklopédia dramatických umení Slovenska M-Ž, 1989
Zdroj feed teraz.sk
