V roku 1993 odmietol kandidatúru na prezidenta Slovenskej republiky (SR), neprijal ani ponuku sta? sa ministrom kultúry SR ?i predsedom Matice slovenskej.
Vo štvrtok 19. septembra uplynie od narodenia Ladislava ?ažkého, prozaika, dramatika a scenáristu, 100 rokov.
Narodil sa 19. septembra 1924 v ?iernom Balogu. Za kartografa sa vyu?il vo Vojenskom zemepisnom ústave v Bratislave. V roku 1941 narukoval do Prvého pešieho pluku Svätoplukových kasární v Bratislave. Odtia? ho v roku 1943 odvelili ako príslušníka Slovenskej armády na východný front na severný Krym.
Po vypuknutí Slovenského národného povstania (SNP) bola jeho jednotka odzbrojená Nemcami a prevelená do po?ského zajateckého tábora v rumunskom meste Dej. Z tábora sa mu síce podarilo ujs?, ale opä? ho chytili v Ma?arsku. Väznili ho v Sátoraljaújhely a Košiciach, nakoniec ho previezli do zajateckého tábora v rakúskom Kaisersteinbruchu, odkia? sa dostal spolu s 200 slovenskými zajatcami do tábora vo Viedni, kde až do skon?enia vojny pracoval ako zajatec na obnove zbombardovaného mesta.
Po druhej svetovej vojne pracoval ako technický kresli? v Košiciach. Ako sociálny referent na Okresnom národnom výbore (ONV) v Brezne pôsobil zasa v rokoch 1946 – 1948. V roku 1952 absolvoval štúdium na Vysokej škole politických a hospodárskych vied v Prahe. Po skon?ení štúdií pracoval do roku 1958 na oddelení kultúry Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska (ÚV KSS) v Bratislave.
V roku 1962 ukon?il vedeckú ašpirantúru na Inštitúte spolo?enských vied pri Ústrednom výbore Komunistickej strany ?eskoslovenska (ÚV KS?) v Prahe. V rokoch 1967 – 1968 pôsobil aj v denníku Smena.
Za verejné odsúdenie vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do ?eskoslovenska v auguste roku 1968 a odmietanie ?istiek vo verejnom živote, bol v roku 1970 vylú?ený z KSS a zo Zväzu slovenských spisovate?ov. V rokoch 1972 – 1979 pôsobil v Ústredí ?udovej umeleckej výroby (Ú?UV). Po odchode do dôchodku v roku 1984 sa venoval výlu?ne literárnej tvorbe.
Knižne debutoval v roku 1962 ako 38-ro?ný hne? dvoma knihami – zbierkami poviedok Vojenský zbeh a Hos? majstra ?erta. Už v nich sa objavili základné motívy ?ažkého tvorby, a to rodný kraj a osobná skúsenos? z vojnových ?ias.
Tieto témy ešte presved?ivejšie rezonujú v novele Dunajské hroby (1964) a v rozsiahlom románe Amenmária. Samí dobrí vojaci (1964), v ktorom ako jeden z prvých podal obraz o živote a postojoch slovenských vojakov na východnom fronte. Svoje prvé tvorivé a tematicky príbuzné obdobie uzavrel prózami K?de? divých Adamov (1965), V páse zlomená (1968) a drámou Hriešnica žaluje tmu (1966).
Na konci uvo?nených 60. rokoch minulého storo?ia vydal kritický román o násilnej kolektivizácii na Slovensku Pivnica plná vlkov (1969) a spomienkovú prózu Ozvena svedomia (1969), kniha však bola pre jeho postoj k okupácii ?eskoslovenska skartovaná.
K vojnovej tematike sa vrátil knihou piatich noviel Pochoval som ho nahého (1970) a románom Evanjelium ?atára Matúša (1979). Toto knižné vydanie však nezodpovedalo úplne pôvodnému rukopisu. Nescenzurovaná podoba románu vyšla napokon v roku 2008.
Za?iatkom 80. rokov minulého storo?ia vydal zbierku poviedok Márie a Magdalény (1983), v ktorých vzdal hold ženám. Údel najbiednejšieho a zárove? pokorného ?loveka zobrazil v románe Aj v nebi je lúka (1985). O ?u?och pracujúcich na stavbe gab?íkovskej hydroelektrárne pojednáva ?ažkého próza Pred potopou (1988).
Po novembri 1989 sa prezentoval knihou pre staršiu mládež Smr? obchádza štadióny (1990) a románom s detektívnou zápletkou Kto zabil Ábela? (1991). Osudy slovenských emigrantov zobrazil v knihe noviel Fantastická Faidra (1991). Žáner dobrodružnej literatúry v jeho tvorbe zastupujú romány Dvanás? zlatých monarchov (1992) a Maršalova dcéra (1993). K problémom národnej a ?udskej existencie sa vyjadril v knihe rozhovorov Testament svedomia (1996).
Cestopisný román Zjavenie Sabíny vydal v roku 1997, po ktorom nasledovali prozaické knihy ?udia nie sú anjeli (1998), Vystúpila z obrazu (1998), Útek z Neresnice (1999) a dvojnovela Krásna zlatá beštia (2000).
Do rodného kraja sa vrátil zbierkou poviedok Po?kaj, furman, nešibaj! (2007). Rozsiahlu ?ažkého tvorbu tvoria aj romány Porazení ví?azi (2009) a Lovci ?udských tvárí 2010.
Režisér Juraj Jakubisko nakrútil v roku 1968 filmový triptych Zbehovia a pútnici a k jeho ?astiam Zbehovia a Dominika napísal scenáre Ladislav ?ažký.
Za svoje diela získal Ladislav ?ažký nieko?ko ocenení: Cenu Zväzu slovenských spisovate?ov (1965), Cenu ministerstva národnej obrany (1966), Štátnu cenu Klementa Gottwalda (1968), Cenu Nadácie Matice slovenskej (1994), Cenu Jozefa Cígera Hronského (1994), Rad ?udovíta Štúra (1995), ?estný doktorát Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre (2004).
Bol externým poradcom prezidenta SR Rudolfa Schustera, ?estným predsedom Spolku slovenských spisovate?ov, ?lenom Predsedníctva Matice slovenskej a pôsobil aj v Združení slovenskej inteligencie Korene a v Slovakii plus. Bol tiež ?estným ob?anom ?ierneho Balogu, Klížskeho Hradiš?a, Šoporne a Brezna.
Ladislav ?ažký zomrel 20. januára 2011 v Bratislave vo veku 86 rokov. Pochovaný je v obci Ve?ký Klíž, ?as? Klížske Hradište v okres Partizánske.
Zdroj feed teraz.sk
