Pod?a historika Stanislava Sikoru, bývalého vedeckého pracovníka Historického ústavu Slovenskej akadémie vied, patril Štrougal medzi vzdelaných a pragmatických komunistických politikov, ?o sa prejavovalo hlavne tým, že zásadne nepatril ani medzi radikálnych reformistov, ani medzi bigotných komunistických dogmatikov.
„Aj z tohto h?adiska je pochopite?né, že bol blízkym politickým spojencom ba i priate?om Husáka, a to už od 60. rokov 20. storo?ia. Obaja patrili v roku 1968 k umierneným prívržencom reformy socializmu v ?SSR, ale po okupácii v auguste 1968 sa Štrougal okamžite pridal k platforme realistov v KS?, ktorú ešte na moskovských rokovaniach koncom augusta 1968 založili Husák a Ludvík Svoboda. Aj preto Husák, vtedy už prvý tajomník ÚV KS?, presadil v januári 1970 do funkcie predsedu federálnej vlády Štrougala, namiesto vtedy už ´skompromitovaného´ muža januára Old?icha ?erníka,“ uviedol pre TASR Sikora.
Lubomír Štrougal sa narodil 19. októbra 1924 v Mezimostí nad Nežárkou, dnes ?as? Veselí nad Lužnicí. Pochádzal z ?avicovo orientovanej rodiny. Jeho otec pracoval v cementárni a zakladal KS? vo Veselí nad Lužnicí. Po?as druhej svetovej vojny bol jeho otec nieko?kokrát väznený a napokon deportovaný do nemeckej väznice Plotzensee v Berlíne, kde aj zahynul.
V rokoch 1935 – 1943 študoval Lubomír Štrougal na reálnom gymnáziu v T?eboni. Po maturite pracoval ako pomocný robotník na stavbe ve?kých továrenských hál na spracovanie ?anu v Mezimostí. V decembri 1943 sa stal brúsi?om kovov vo vtedajšej pražskej fabrike spolo?nosti Junkers Werke. Krátko po skon?ení druhej svetovej vojny v roku 1945 za?al študova? právo na Karlovej univerzity v Prahe a v júni toho istého roku vstúpil aj do KS?.
Od roku 1948 bol pracovníkom aparátu KS?. V roku 1957 sa stal vedúcim tajomníkom krajského výboru KS? v ?eských Bud?joviciach a o rok neskôr aj ?lenom Ústredného výboru KS?. V rokoch 1959 – 1961 zastával post ministra po?nohospodárstva. Od roku 1961 do roku 1965 bol ministrom vnútra a tajomníkom ÚV KS? zodpovedného za ekonomickú politiku bol v rokoch 1965 – 1968.
Od novembra 1968 do októbra 1988 bol ?lenom predsedníctva ÚV KS?. Predsedom vlády sa stal v januári 1970, ke? najprv odmietol vstup vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968, aby sa potom pridal k tzv. normalizácii pomerov v ?eskoslovensku a stal sa jednou z jej hlavných tvárí.
Po nástupe Michaila Gorba?ova k moci v Sovietskom zväze sa Štrougal postavil na stranu reforiem. Jeho krídlo však prehralo vnútrostranícky boj. Z vlastného rozhodnutia, ale aj pre nezhody s Milošom Jakešom, generálnym tajomníkom KS?, podal v septembri 1988 demisiu a odstúpil z funkcie predsedu vlády ?SSR.
Ke? sa na XIV. zjazde KS? v roku 1971 sformovalo vedenie strany, ktoré v podstate pretrvalo až do roku 1989, patril Štrougal pod?a Sikoru medzi významných ?lenov skupiny realistov ktorá stála v opozícii proti Bi?akovmu dogmatickému „zdravému jadru“.
„To sa prejavilo aj po nástupe Gorba?ova do vedenia Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (KSSZ), ke? KSSZ za?ala svoj variant reformy socializmu – ´perestrojku´. Štrougal i Husák boli stúpencami jej akéhosi ?eskoslovenského variantu. Husák sa pokúsil presadi? Štrougala aj ako svojho nástupcu do funkcie generálneho tajomníka ÚV KS?, no nakoniec došlo k dohode, že sa ním stane Miloš Jakeš, ktorý stál uprostred medzi dogmatickým Vasilom Bi?akom a progresívnym Štrougalom,“ vysvetlil Sikora.
Po odstúpení Husáka z najvyššej funkcie v KS? na prelome rokov 1987 a 1988 došlo pod?a Sikoru aj k odchodu z politiky takmer všetkých významných politikov Husákovej garnitúry a v októbri 1988 z funkcie predsedu federálnej vlády odstúpil aj Štrougal.
Po novembrových udalostiach z roku 1989 Štrougal neúspešne kandidoval na funkciu generálneho tajomníka KS?. V decembri toho istého roku rezignoval aj na mandát poslanca Federálneho zhromaždenia a tiež na ?lenstvo v ÚV KS?. Vo februári 1990 ho vylú?ili z KS?.
Obvinili ho aj z viacerých trestných ?inov v súvislosti s jeho pôsobením vo funkcii predsedu vlády. Vinu mu však nikdy nedokázali. Je autorom kníh Pam?ti a úvahy (2009), Ješt? pár odpov?dí (2011). Lubomír Štrougal zomrel 6. februára 2023 vo veku 98 rokov.
?o sa týka jeho podielu na nezákonnostiach ?i zlo?inoch komunistického režimu, treba pod?a historika Sikoru hne? na úvod zdôrazni?, že nemal ni? spolo?ného so situáciou v 50. rokoch minulého storo?ia v ?eskoslovensku, teda s vykonštruovanými politickými monsterprocesmi a radikálnymi stalinskými opatreniami zameranými proti celému predchádzajúcemu spolo?enskému systému.
„Naopak, bol ako minister vnútra významným ?lenom Kolderovej rehabilita?nej komisie, ktorá priniesla svoje výsledky na jar 1963. Ako minister vnútra zakázal ´rozpracovávanie´ rehabilitovaných osôb ako metódu, charakteristickú pre predchádzajúce obdobie zlo?inov a neprávostí. Samozrejme, ke? sa stal v roku 1970 predsedom federálnej vlády ?SSR, nemohol nenies? významný podiel politickej viny na porušovaní ?udských práv a slobôd vo všetkých oblastiach spolo?enského života. Aj ako pragmatický technokrat a stúpenec umiernených reforiem socializmu bol jeden z tých, ktorí niesli hlavný podiel viny na spomínaných skuto?nostiach, avšak azda najumiernenejší,“ uviedol pre TASR historik Sikora.
Zdroj feed teraz.sk
