Jeho filmy uspeli nielen doma, ale aj v zahrani?í. Po okupácii ?eskoslovenska sovietskymi vojskami a spojencami v roku 1968 vrátil na protest stranícku knižku Komunistickej strany ?eskoslovenska (KS?). Dôsledkom toho bolo, že sa k poriadnej tvorivej práci nieko?ko rokov nedostal. Narastali v ?om depresie, k ?omu mu výrazným spôsobom dopomohol aj démon alkohol.
V pondelok 19. februára uplynie 100 rokov od narodenia Františka Vlá?ila, autora vrcholných diel ?eskej kinematografie Marketa Lazarová ?i Údolie v?iel.
František Vlá?il sa narodil sa 19. februára 1924 v ?eskom T?šíne. Na brnianskej univerzite študoval estetiku a dejiny umenia. Po?as štúdií externe spolupracoval so skupinou kresleného a bábkového filmu. V rámci svojho ?alšieho pôsobenia v Štúdiu populárno-vedeckých a náu?ných filmov prešiel postupne všetkými funkciami a prácami filmového štábu. V roku 1949 ukon?il vysokoškolské štúdium a ?alšie dva roky režíroval inštruktážne a populárno-vedecké filmy. V rokoch 1951-1958 pôsobil v ?eskoslovenskom armádnom filme.
Jeho prvým samostatným hraným filmom bola poéma Sklen?ná oblaka (1958), v ktorej už uplat?oval metódu vyjadrovania pomocou metafor a symbolov. V rovnakom roku dostala snímka zvláštny diplom v kategórii experimentálnych filmov. Jeho prvý dlhometrážny film Holubica (1960) vznikol na Barrandove, Vlá?il za? získal viacero medzinárodných ocenení a otvoril mu cestu do filmárskej elity. Nasledovala balada ?áblova past (1961), Vlá?ilov prvý pokus o historický film.
Svoje najslávnejšie dielo nakrútil o šes? rokov neskôr. Marketa Lazarová (1967), snímka, ktorej dej sa odohráva v rannom stredoveku, je pod?a vä?šiny filmových kritikov najlepším filmom ?eskoslovenskej produkcie.
Dielo vzniklo ako adaptácia románu Vladislava Van?uru a dokazuje Vlá?ilovo ve?ké výtvarné nadanie. V úlohe Markety zažiarila prvý raz na filmovom plátne slovenská here?ka Magda Vášáryová. Okrem pôvabnej Slovenky sa objavil v snímke aj ?alší slovenský herec Ivan Palúch.
V roku 1967 režisér dokon?il ?alší historický film Údolie v?iel o sile náboženského fanatizmu medzi ?lenmi rytierskeho rádu.
V období normalizácie, po roku 1968, sa František Vlá?il venoval dokumentárnej tvorbe a vytvoril napríklad dokument Praha secesná (1974).
Režisérsky sa podpísal aj pod pôsobivú baladu Tiene horúceho leta (1977), ktorá sa odohráva po skon?ení druhej svetovej vojny v beskydských lesoch. Film o rodine uväznenej nepriate?skou skupinou má skvelé obsadenie, v ktorom excelovala ?eská here?ka Marta Van?urová. Slovenský herec Juraj Kukura odohral v snímke, pod?a kritiky, najvä?ší part svojej hereckej kariéry. Medzinárodný filmový festival Karlove Vary ocenil snímku cenou Krištá?ový glóbus v roku 1978.
Už úvodnými zábermi na vy?udnené, zasnežené bulváre elegantného Petrohradu strháva Vlá?ilov televízny film Albert na seba nevšednú pozornos?. Filmový tvorca nakrútil v roku 1985 adaptáciu rovnomennej poviedky klasika ruskej literatúry 19. storo?ia Leva Nikolajevi?a Tolstého.
V centre rozprávania stojí mimoriadne nadaný hudobník Albert (Jaroslav Filip), predtým prvý huslista petrohradskej opery, teraz alkoholik a troska, žijúca na okraji spolo?nosti. V snímke, kvality ktorej ocenili v roku 1989 aj na Medzinárodnom televíznom festivale v Tokiu Zvláštnou cenou poroty, vytvoril Jaroslav Filip jednu zo svojich najlepších filmových úloh.
O živote Františka Vlá?ila vzniklo nieko?ko dokumentov. Jedným z nich bol medailón V sieti ?asu (1989) od režiséra Františka Uldricha. V roku 1993 udelili umelcovi za celoživotné dielo ?eského leva. Na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch (1998) si prevzal prestížnu cenu za mimoriadny umelecký prínos svetovej kinematografii.
František Vlá?il zomrel 28. januára 1999 v Prahe vo veku nedožitých 75 rokov.
V roku 2013 získal in memoriam Cenu Ministerstva kultúry ?R za prínos v oblasti kinematografie a audiovízie.
Zdroj feed teraz.sk
