V piatok 23. augusta uplynie 100 rokov od narodenia Ephraima Kishona, izraelského spisovate?, dramatika a scenáristu.
Ephraim Kishon sa narodil 23. augusta 1924 v Budapešti ako Ferenc Hoffmann do asimilovanej židovskej rodiny. Napriek tomu sa jeho rodiny a tiež budúceho spisovate?a dotkli rasové zákony, ktoré platili vo vtedajšom Ma?arsku. Po skon?ení strednej školy nemohol študova? na univerzite, a tak sa vyu?il za zlatníka.
Od roku 1944 ho však internovali do viacerých pracovných táboroch. Prežil iba zázrakom. V jednom tábore dal vojak nastúpi? väz?ov a zastrelil 10 mužov stojacich okolo Hoffmanna. V ?alšom tábore sa zachránil pred smr?ou len tým, že velite? tábora rád hral šach a Kishon, vtedy ešte Hoffmann, v hre mimoriadne vynikal.
Ocitol sa napokon aj v transporte do koncentra?ného tábora Sobibor. Z transportu sa mu podarilo utiec? a až do konca druhej svetovej vojny sa vydával za slovenského robotníka Stanka Andrasa.
Po vojne sa vrátil do Budapešti, kde študoval dejiny umenia a sochárstvo a napísal nieko?ko satirických divadelných hier. Zakrátko však zistil, že povojnový totalitný režim v Ma?arsku mu nevyhovuje, a preto v roku 1949 emigroval do Izraela, kde si zmenil meno na Ephraim Kishon a prvé roky žil v kibuci Kfar Hachores. Pracoval ako elektrikár ?i zámo?ník a sú?asne prispieval do ma?arských sionistických novín.
Po dvoch rokoch už bol schopný písa? po hebrejsky a za?al spolupracova? s denníkom Maariv, v ktorom mu pod pseudonymom Chad Gadja pravidelne vychádzal st?p?ek. Od roku 1981 žil striedavo vo Švaj?iarsku a v Izraeli.
Ako spisovate? satirických ?i humoristických próz sa v Izraeli presadil už v 50. rokoch minulého storo?ia. Popularitu vo svete mu priniesla divadelná satirická hra Blaumilch Canal (Blaumilchský kanál, 1969), ktorá bola aj sfilmovaná.
Vydal viac ako 50 kníh preložených do 38 jazykov, z ktorých sa predalo viac ako 40 miliónov exemplárov. V bývalom ?eskoslovensku za?ali oficiálne vychádza? jeho prózy až po roku 1989. V slovenskom jazyku vyšli výbery jeho poviedok v knihách ako To sa iným nestane, Pomsta je sladká ?i Zostane to v rodine.
Okrem písaniu sa venoval aj filmovej réžii. Jeho film Sallah Shabati z roku 1964 nominovali na Oscara v kategórii Najlepší cudzojazy?ný film. Snímku v tejto kategórii ocenili Zlatým globusom. Režisérsky sa podie?al aj na filmoch Ervinka (1967) alebo Ha-Shoter Azulai (Policajt, 1970).
Izraelský spisovate? bol trikrát ženatý. Posledný manželský zväzok uzavrel ako 78 ro?ný s vtedy 47-ro?nou Lisou Witasekovou.
Ephraim Kishon skonal na srdcový infarkt 29. januára 2005 vo švaj?iarskom meste Appenzell vo veku 80 rokov.
Zdroj feed teraz.sk
