Pred Minskom II bola v hlavnom meste Bieloruska podpísaná 5. septembra 2014 dohoda Minsk I nazývaná tiež Minský protokol. Dohodu pripravovala trojstranná kontaktná skupina, ktorú tvorili diplomati z Ukrajiny, Ruskej federácie a Organizácie pre bezpe?nos? a spoluprácu v Európe (OBSE). Zastavi? vojnu na východe Ukrajiny sa jej však nepodarilo, preto vznikla vo februári 2015 s rovnakým zámerom nová dohoda ozna?ovaná ako Minsk II, ktorej ú?astníkmi bolo už aj Francúzsko a Nemecko.
Ke? v januári 2015 prvá dohoda z Minska definitívne stroskotala, stretli sa v metropole Bieloruska 11. – 12. februára 2015 pod patronátom OBSE nemecká kancelárka Angela Merkelová, francúzsky prezident Francois Holland, ruský prezident Vladimir Putin a prezident Ukrajiny Petro Porošenko. V minskom Paláci nezávislosti rokovali o prímerí na východnej Ukrajine nepretržite 16 hodín s cie?om oživi? ú?innos? predchádzajúceho Minského protokolu a zastavi? boje medzi ukrajinskou armádou a proruskými separatistami.
Najvyšší predstavitelia Nemecka, Francúzska, Ruska a Ukrajiny dokument nepodpísali, ale podporili ho spolo?nou deklaráciou, v ktorej vyjadrili plnú podporu suverenite a územnej celistvosti Ukrajiny. Mierovú dohodu Minsk II, ktorá obsahovala 13 bodov, podpísali 12. februára 2015 ?lenovia kontaktnej skupiny a zástupcovia separatistickej Doneckej ?udovej republiky a Luhanskej ?udovej republiky – Alexandr Zachar?enko a Igor Plotnickij.
V súlade s dohodou malo by? napríklad v Donbase okamžite nastolené prímerie, obidve strany mali stiahnu? ?ažkú bojovú techniku so zámerom vytvori? bezpe?nostné zóny v šírke od 50 do 140 kilometrov. Dokument ?alej vyzýval na stiahnutie všetkých zahrani?ných ozbrojených formácií z Donecka a Luhanska a v týchto regiónoch sa mali uskuto?ni? vo?by v súlade s ukrajinskými zákonmi o „do?asnom usporiadaní miestnej samosprávy„, pri?om monitorova? dodržiavanie dohody mala OBSE.
Prakticky od za?iatku sa však dohoda nedodržiavala a už v polovici roku 2016 niektorí analytici a pozorovatelia tvrdili, že Minsk II je m?tvy a riešenie konfliktu na východe Ukrajiny sa bude musie? h?ada? novým spôsobom. Boje v Donbase si do decembra 2021 vyžiadali na obidvoch stranách viac ako 14.000 životov.
Bývalá spolková kancelárka Angela Merkelová v rozhovore pre týždenník Die Zeit zo 7. decembra 2022 povedala, že „Minské dohody z roku 2014 boli pokusom poskytnú? Ukrajine ?as. Tento ?as krajina využila aj na to, aby sa stala silnejšou – ako môžeme dnes vidie?.“ Ruský prezident Vladimir Putin vyjadril po publikovaní rozhovoru sklamanie z vyhlásení Angely Merkelovej. „Úprimne povedané, bolo to pre m?a absolútne ne?akané. Je to sklamanie,“ reagoval Putin.
Necelé tri mesiace po ukon?ení 16-ro?ného pôsobenia Angely Merkelovej na poste spolkovej kancelárky (v úrade bola do 8. decembra 2021) napadlo Rusko 24. februára 2022 Ukrajinu. Tri dni predtým – 21. februára – Rusko oficiálne uznalo samozvanú Doneckú ?udovú republiku a Luhanskú ?udovú republiku za nezávislé štáty a 30. septembra 2022 podpísal prezident Putin v Kremli zmluvy o pri?lenení štyroch okupovaných regiónov Ukrajiny k Rusku. Zmluvy sa týkali Doneckej a Luhanskej oblasti a ?astí Záporožskej a Chersonskej oblasti.
Zdroj feed teraz.sk
