Pred 10 rokmi bola podpísaná dohoda Minsk II

Minsk/Bratislava 12. februára (TASR) – Minské dohody z rokov 2014 a 2015 vzbudzovali najväčšie nádeje na to, že sa podarí zastaviť krvavý konflikt v Donbase, ktorý na východe Ukrajiny vypukol v apríli 2014. Rokovania v tzv. normandskom formáte, teda lídrov štyroch krajín – Francúzska, Nemecka, Ruska a Ukrajiny – však úspech nepriniesli. Prímerie sa nedodržiavalo, ozbrojené zrážky pokračovali. Nepomohlo ani to, že Minské dohody podporila aj osobitná rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN. Od podpísania dohody Minsk II uplynie v stredu 12. februára desať rokov.

Pred Minskom II bola v hlavnom meste Bieloruska podpísaná 5. septembra 2014 dohoda Minsk I nazývaná tiež Minský protokol. Dohodu pripravovala trojstranná kontaktná skupina, ktorú tvorili diplomati z Ukrajiny, Ruskej federácie a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Zastaviť vojnu na východe Ukrajiny sa jej však nepodarilo, preto vznikla vo februári 2015 s rovnakým zámerom nová dohoda označovaná ako Minsk II, ktorej účastníkmi bolo už aj Francúzsko a Nemecko.

Keď v januári 2015 prvá dohoda z Minska definitívne stroskotala, stretli sa v metropole Bieloruska 11. – 12. februára 2015 pod patronátom OBSE nemecká kancelárka Angela Merkelová, francúzsky prezident Francois Holland, ruský prezident Vladimir Putin a prezident Ukrajiny Petro Porošenko. V minskom Paláci nezávislosti rokovali o prímerí na východnej Ukrajine nepretržite 16 hodín s cieľom oživiť účinnosť predchádzajúceho Minského protokolu a zastaviť boje medzi ukrajinskou armádou a proruskými separatistami.

Foto: TASR – Andrej Galica

Najvyšší predstavitelia Nemecka, Francúzska, Ruska a Ukrajiny dokument nepodpísali, ale podporili ho spoločnou deklaráciou, v ktorej vyjadrili plnú podporu suverenite a územnej celistvosti Ukrajiny. Mierovú dohodu Minsk II, ktorá obsahovala 13 bodov, podpísali 12. februára 2015 členovia kontaktnej skupiny a zástupcovia separatistickej Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky – Alexandr Zacharčenko a Igor Plotnickij.

V súlade s dohodou malo byť napríklad v Donbase okamžite nastolené prímerie, obidve strany mali stiahnuť ťažkú bojovú techniku so zámerom vytvoriť bezpečnostné zóny v šírke od 50 do 140 kilometrov. Dokument ďalej vyzýval na stiahnutie všetkých zahraničných ozbrojených formácií z Donecka a Luhanska a v týchto regiónoch sa mali uskutočniť voľby v súlade s ukrajinskými zákonmi o „dočasnom usporiadaní miestnej samosprávy„, pričom monitorovať dodržiavanie dohody mala OBSE.

Prakticky od začiatku sa však dohoda nedodržiavala a už v polovici roku 2016 niektorí analytici a pozorovatelia tvrdili, že Minsk II je mŕtvy a riešenie konfliktu na východe Ukrajiny sa bude musieť hľadať novým spôsobom. Boje v Donbase si do decembra 2021 vyžiadali na obidvoch stranách viac ako 14.000 životov.

Foto: TASR – Jakub Kotian

Bývalá spolková kancelárka Angela Merkelová v rozhovore pre týždenník Die Zeit zo 7. decembra 2022 povedala, že „Minské dohody z roku 2014 boli pokusom poskytnúť Ukrajine čas. Tento čas krajina využila aj na to, aby sa stala silnejšou – ako môžeme dnes vidieť.“ Ruský prezident Vladimir Putin vyjadril po publikovaní rozhovoru sklamanie z vyhlásení Angely Merkelovej. „Úprimne povedané, bolo to pre mňa absolútne nečakané. Je to sklamanie,“ reagoval Putin.

Necelé tri mesiace po ukončení 16-ročného pôsobenia Angely Merkelovej na poste spolkovej kancelárky (v úrade bola do 8. decembra 2021) napadlo Rusko 24. februára 2022 Ukrajinu. Tri dni predtým – 21. februára – Rusko oficiálne uznalo samozvanú Doneckú ľudovú republiku a Luhanskú ľudovú republiku za nezávislé štáty a 30. septembra 2022 podpísal prezident Putin v Kremli zmluvy o pričlenení štyroch okupovaných regiónov Ukrajiny k Rusku. Zmluvy sa týkali Doneckej a Luhanskej oblasti a častí Záporožskej a Chersonskej oblasti.