CHCEMESLOBODU.sk, redakce, 19.05.2025
Navrhovaná zmluva o pandémiách Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktorá sa bude diskutova? na 78. Svetovom zdravotníckom zhromaždení v Ženeve od 19. do 27. mája 2025, je prezentovaná ako globálne riešenie na zabránenie chaosu z obdobia pandémie COVID-19. Za fasádou medzinárodnej spolupráce sa však skrýva nebezpe?ný rámec, ktorý ohrozuje suverenitu národných štátov, najmä krajín ako Slovensko, ktoré si vážia svoju autonómiu. Táto zmluva nie je vôbec neškodná dohoda, ale predstavuje potenciálne prekro?enie právomocí nevolenej a nezodpovednej organizácie s pochybnou minulos?ou a spornými vplyvmi. Ako správne varoval Dr. Peter Kotlár zo Slovenska, táto zmluva je pre svoje nejasné ustanovenia a priamu hrozbu pre národnú sebaur?enie „neprijate?ná“.
História zlého riadenia a šírenia paniky
Spôsob, akým WHO zvládla krízu COVID-19, by mal by? varovaním. Pod vedením generálneho riadite?a Tedrosa Adhanoma Ghebreyesusa, ktorého bývalé väzby a štýl riadenia vyvolávajú otázky, organizácia podnecovala globálnu paniku rozporuplnými správami a prehnanými odporú?aniami. Od oneskorených zákazov cestovania až po podporu reštriktívnych opatrení, ktoré ochromili ekonomiky, sa zdalo, že kroky WHO ?asto viac sledujú politické agendy než vedeckú prísnos?. Kritici, vrátane slovenského premiéra Roberta Fica, poukázali na vplyv „chamtivých farmaceutických spolo?ností“ za politikou WHO na plošné o?kovanie, ?o Kotlár podporil vo svojej kritike zmluvy ako obmedzovania ?udských práv a národných slobôd.
Zmluva, ako bola na?rtnutá v nedávnych rokovaniach, údajne smeruje k prevencii, pripravenosti a spravodlivému prístupu k zdravotníckym zdrojom. Jej vágne znenie a závislos? od mechanizmov, ako je Systém prístupu k patogénom a zdie?ania výhod (PABS), však vyvolávajú obavy. PABS, ktorý má by? definovaný až v roku 2026, by mohol krajiny zaviaza? k zdie?aniu citlivých genetických údajov o patogénoch, pri?om by farmaceutické spolo?nosti boli nútené vy?leni? ?as? svojej produkcie pre chudobnejšie krajiny. Hoci to znie altruisticky, hrozí, že korporátne a globalistické záujmy budú uprednostnené pred národnými prioritami, ?o by mohlo Slovensko prinúti? vzda? sa k?ú?ových rozhodovacích právomocí.
Pasca na suverenitu
WHO tvrdí, že zmluva rešpektuje národnú suverenitu, a finálny návrh jasne uvádza, že nedáva organizácii právomoc uklada? zákony, lockdowny ani povinné o?kovanie. Toto uistenie však znie prázdne. Ako bolo uvedené v diskusiách o zmluve, medzinárodné dohody, ako napríklad Parížska klimatická dohoda z roku 2015, boli súdmi využité na obmedzenie slobody národnej legislatívy. Nie?o podobné by sa mohlo sta? aj so zmluvou o pandémiách, kde by národné vlády mohli odôvod?ova? reštriktívne opatrenia povinnos?ami vo?i WHO, ?ím by svoju zodpovednos? presunuli na externú entitu.
Slovensko, národ s pevným záväzkom k svojej nezávislosti, si nemôže dovoli? uviaznu? v tejto sieti. Dr. Kotlár zdôraznil „neprijate?nú“ povahu zmluvy a poukázal na jej potenciál porušova? ?udské práva a štátnu suverenitu prostredníctvom nejasných ustanovení. Jeho obavy nie sú ojedinelé. Spojené štáty pod vedením prezidenta Donalda Trumpa už vystúpili z WHO, odvolávajúc sa na jej prekra?ovanie právomocí a finan?nú závislos? od externých aktérov. Argentína nasleduje tento príklad a v Taliansku sa ozývajú podobné hlasy. Tieto kroky odrážajú rastúci globálny skepticizmus vo?i motívom WHO a jej schopnosti kona? nestranne.
Tie? vonkajších vplyvov
Azda najalarmujúcejším aspektom zmluvy je finan?né a ideologické prepojenie WHO so súkromnými záujmami. Finan?ný model organizácie, ktorý vo ve?kej miere závisí od dobrovo?ných príspevkov bohatých darcov a nadácií, podkopáva jej nárok na neutralitu. Osobnosti ako Bill Gates prostredníctvom Nadácie Billa a Melindy Gatesových a Nadácia Rockefellerovcov naliali miliardy do globálnych zdravotných iniciatív, vrátane WHO. Gatesova poznámka na TED Talku v roku 2010 o znížení svetovej populácie o 10-15% prostredníctvom „nových vakcín, zdravotnej starostlivosti a služieb reproduk?ného zdravia“ vyvoláva nedôveru, najmä v spojení s dôrazom WHO na stratégie zamerané na vakcíny. Aj ke? tieto vyhlásenia môžu by? vytrhnuté z kontextu, posil?ujú obavy, že zmluva slúži ako nástroj pre elity namiesto verejného zdravia.
Rozpo?et WHO ?elí možnému poklesu o 20% v dôsledku vystúpenia USA, ako uviedli Epoch Times 19. mája 2025. Táto finan?ná zranite?nos? robí organizáciu ešte náchylnejšou na vplyv súkromných darcov, ktorí môžu uprednost?ova? zisk alebo ideologické ciele pred potrebami suverénnych národov. Pre Slovensko, krajinu, ktorá nedôveruje vonkajšej kontrole, to vyvoláva strašiaka WHO, ktorá je podriadená globalistickým záujmom namiesto demokratickej vôli svojho ?udu.
Postoj Slovenska a cesta vpred
Slovensko musí nasledova? varovania Dr. Petra Kotlára a zmluvu jednozna?ne odmietnu?. Suverenita národa nie je na predaj a jeho schopnos? rozhodova? o zdravotnej politike musí zosta? nedotknutá. Proces ratifikácie zmluvy, ktorý vyžaduje súhlas najmenej 60 krajín, ponúka Slovensku príležitos? spoji? sa s podobne zmýš?ajúcimi národmi, ktoré odmietajú tento zásah. Medzinárodné zdravotné predpisy (IHR), ktoré boli nedávno rozšírené o úrove? varovania „pandemická núdza“, už ukladajú štátom zna?né povinnosti ohlasovania a koordinácie. Pridanie širších mandátov zmluvy by mohlo menšie krajiny, ako je Slovensko, zahlti? a prinúti? ich k dodržiavaniu pod rúškom globálnej solidarity.
Alternatíva je jasná: posilni? národné a regionálne zdravotné systémy bez obetovania autonómie. Slovensko môže investova? do vlastných systémov v?asného varovania, podporova? miestnu výrobu liekov a nadväzova? bilaterálne partnerstvá s dôveryhodnými krajinami. História WHO nevzbudzuje dôveru a jej zmluva je menej riešením ako snahou o moc, zamaskovanou altruistickou rétorikou. Zatia? ?o svet sleduje rokovania v Ženeve, Slovensko musí pevne stá? a nasledova? Kotlárovu výzvu na ochranu svojho ?udu a svojej suverenity pred zmluvou, ktorá s?ubuje pokrok, no riskuje podriadenie.
Zdroj feed chcemeslobodu.sk
