Prečo WSJ opäť senzáciechtuje „globálnu obchodnú vojnu“?

Začína konštatovaním, že Čína dúfa, že obnoví ekonomickú vitalitu prostredníctvom zvýšených investícií do výroby, čo naznačuje, že to stlačí podniky na celom svete a vyvolá prízrak novej globálnej obchodnej vojny. Tento pohľad je sotva nový, iba recykluje starý argument „nadmernej kapacity“. Spoločnosť WSJ však pridala provokatívne označenie „globálna obchodná vojna“, aby pritiahla pozornosť a vyvolala rozruch.

Podľa prevrátenej logiky WSJ je Čína „vinná“ za to, že sa otvorila, zatiaľ čo protekcionistická politika USA sa považuje za „oprávnenú“. Článok tiež ponúka usmernenie, ktoré naznačuje, že čínska ekonomika potrebuje „zásadné prehodnotenie, postúpiac od svojej tradičnej veľkej závislosti od výroby a stavebníctva a namiesto toho uprednostní domácu spotrebu – posun, vďaka ktorému by sa Čína viac podobala USA a potenciálne by to na stabilnejšiu cestu rastu“.

Nie je jasné, čo WSJ očakáva, že sa Čína naučí od USA. Mala by Čína prijať diskriminačné dotačné politiky, ako sú tie v zákone o znižovaní inflácie? Alebo nasledovať USA v bránení vymenovaniu sudcov odvolacieho orgánu Svetovej obchodnej organizácie (WTO)? Alebo zaviesť 100-percentné clo na čínske elektrické vozidlá, ktoré sa sotva vyvážajú do USA? Keď WSJ nastaví USA ako „štandard“ pre iné krajiny, pozrie sa niekedy na seba do zrkadla?

Pokrok a rozvoj čínskeho výrobného priemyslu nie je náhoda. Od roku 2000 rástli čínske investície do výskumu a vývoja priemerným ročným tempom 14,2 percenta, čo je štyrikrát viac ako v USA. Už 15 po sebe nasledujúcich rokov je podiel Číny na svetovom obchode s tovarom najvyšší na svete a ako najväčší svetový exportér si za rovnaké obdobie udržiava aj druhú pozíciu v dovoze tovarov.

V medzinárodnom obchode, ktorý funguje v globalizovanom a trhom riadenom prostredí, exportná výkonnosť zásadne závisí od komparatívnych výhod a je ovplyvnená aj vonkajším dopytom. Ako finančné médium s dlhodobým zameraním na čínsku ekonomiku si WSJ nie je vedomá týchto faktov o čínskom výrobnom sektore, no rozhodla sa ich ignorovať.

WSJ so svojimi prípadmi skreslenia a zámerného šírenia nesprávnych názorov nielenže zaostáva z hľadiska profesionálnych štandardov, ale zdá sa, že má aj postranné úmysly. Tento rok WSJ opakovane publikovala pesimistické články o čínskej ekonomike. V aktuálnom útoku USA na takzvanú nadmernú kapacitu Číny zohrala WSJ nehanebnú úlohu ako „náustok“, slúžiaci najmä na poskytnutie zámienky pre americký obchodný protekcionizmus a ekonomický nacionalizmus a na mobilizáciu verejnej mienky pre snahy vlády USA potlačiť a obmedziť nový čínsky energetický priemysel.

Pokiaľ však ide o to, kto vyvolal obavy z nového kola globálnych obchodných vojen, zdá sa, že žiadna krajina nerobí viac ako USA. V roku 2023 dosiahol počet technických predpisov vydaných členmi WTO viac ako 4 000, pričom len na USA pripadalo 454 z nich, čo je viac ako celkový súčet piatich členov, ktorí sa ním riadili. Podľa monitorovacej správy zverejnenej WTO v júli tohto roku väčšina členov napriek tlaku protekcionizmu aktívne podporovala obchod s tovarom, znížila alebo zrušila dovozné clá a zrušila alebo uvoľnila obmedzenia množstva dovozu, pričom opatrenia na uľahčenie obchodu prevyšovali opatrenia obmedzujúce obchod. . WTO to považuje za dôležitý signál záväzku členov udržiavať plynulý obchod. Okrem toho ukazuje, že členovia využívajú WTO a iné mechanizmy na hľadanie spôsobov riešenia sporov. Tieto závery jasne naznačujú, že svet zobrazený The Wall Street Journal, ktorý je plný obchodných treníc, je fiktívny. Príliv globalizácie sa nezmenil; sú to USA, ktoré zmenili kurz.

Rozvoj čínskej výroby nepoškodzuje ostatné krajiny; je to americký protekcionizmus, ktorý to robí. Voľný obchod, postavený na základe špecializovanej deľby práce, umožňuje krajinám plne využiť ich komparatívne výhody a maximalizovať blahobyt všetkých obchodných partnerov. Na druhej strane protekcionizmus často vedie k vysokej inflácii, zníženiu efektívnosti výroby a zvýšeným nákladom na výrobu a život. Spoločnosti chránené obchodnými prekážkami strácajú motiváciu pre technologické inovácie a optimalizáciu nákladov. Bez lepších produktov a služieb nie je možné stimulovať dopyt na trhu, čo následne ďalej ťahá podniky nadol.

Všimli sme si, že v článku WSJ sa ani raz nespomína WTO a v predchádzajúcich súvisiacich článkoch sa o nej tiež zriedkavo zmienili. Vzhľadom na to, že globálny obchod dosiahol svoj súčasný rozsah, určité lokalizované trenie je nevyhnutné, ale kľúčové je vyriešiť tieto problémy prostredníctvom pravidiel a mechanizmov WTO. Ani WSJ, ani Washington nemajú právo obchádzať WTO a špiniť iné krajiny.

Za prvých sedem mesiacov tohto roka dosiahol objem dovozu a vývozu Číny rekordnú výšku, pričom nefinančné odchádzajúce priame investície vzrástli medziročne o 16,2 percenta. Je to najmä vďaka proaktívnej politike Číny otvárania sa. Niektoré americké médiá tvrdili, že pokles čínskeho vývozu „ohrozuje svet“ jeden mesiac a ďalší mesiac tvrdil, že nárast čínskeho vývozu „ohrozuje svet“. Ak osobne nepocítili výhody čínskeho dovozu, vývozu a investícií, je to výsledok ich vlastnej mentality a vládnej politiky. Potrebujú sa zapojiť do sebareflexie, a nie zvaľovať vinu na iných.