Prečo WSJ opäť senzáciechtuje „globálnu obchodnú vojnu“?

Za?ína konštatovaním, že ?ína dúfa, že obnoví ekonomickú vitalitu prostredníctvom zvýšených investícií do výroby, ?o nazna?uje, že to stla?í podniky na celom svete a vyvolá prízrak novej globálnej obchodnej vojny. Tento poh?ad je sotva nový, iba recykluje starý argument „nadmernej kapacity“. Spolo?nos? WSJ však pridala provokatívne ozna?enie „globálna obchodná vojna“, aby pritiahla pozornos? a vyvolala rozruch.

Pod?a prevrátenej logiky WSJ je ?ína „vinná“ za to, že sa otvorila, zatia? ?o protekcionistická politika USA sa považuje za „oprávnenú“. ?lánok tiež ponúka usmernenie, ktoré nazna?uje, že ?ínska ekonomika potrebuje „zásadné prehodnotenie, postúpiac od svojej tradi?nej ve?kej závislosti od výroby a stavebníctva a namiesto toho uprednostní domácu spotrebu – posun, v?aka ktorému by sa ?ína viac podobala USA a potenciálne by to na stabilnejšiu cestu rastu“.

Nie je jasné, ?o WSJ o?akáva, že sa ?ína nau?í od USA. Mala by ?ína prija? diskrimina?né dota?né politiky, ako sú tie v zákone o znižovaní inflácie? Alebo nasledova? USA v bránení vymenovaniu sudcov odvolacieho orgánu Svetovej obchodnej organizácie (WTO)? Alebo zavies? 100-percentné clo na ?ínske elektrické vozidlá, ktoré sa sotva vyvážajú do USA? Ke? WSJ nastaví USA ako „štandard“ pre iné krajiny, pozrie sa niekedy na seba do zrkadla?

Pokrok a rozvoj ?ínskeho výrobného priemyslu nie je náhoda. Od roku 2000 rástli ?ínske investície do výskumu a vývoja priemerným ro?ným tempom 14,2 percenta, ?o je štyrikrát viac ako v USA. Už 15 po sebe nasledujúcich rokov je podiel ?íny na svetovom obchode s tovarom najvyšší na svete a ako najvä?ší svetový exportér si za rovnaké obdobie udržiava aj druhú pozíciu v dovoze tovarov.

V medzinárodnom obchode, ktorý funguje v globalizovanom a trhom riadenom prostredí, exportná výkonnos? zásadne závisí od komparatívnych výhod a je ovplyvnená aj vonkajším dopytom. Ako finan?né médium s dlhodobým zameraním na ?ínsku ekonomiku si WSJ nie je vedomá týchto faktov o ?ínskom výrobnom sektore, no rozhodla sa ich ignorova?.

WSJ so svojimi prípadmi skreslenia a zámerného šírenia nesprávnych názorov nielenže zaostáva z h?adiska profesionálnych štandardov, ale zdá sa, že má aj postranné úmysly. Tento rok WSJ opakovane publikovala pesimistické ?lánky o ?ínskej ekonomike. V aktuálnom útoku USA na takzvanú nadmernú kapacitu ?íny zohrala WSJ nehanebnú úlohu ako „náustok“, slúžiaci najmä na poskytnutie zámienky pre americký obchodný protekcionizmus a ekonomický nacionalizmus a na mobilizáciu verejnej mienky pre snahy vlády USA potla?i? a obmedzi? nový ?ínsky energetický priemysel.

Pokia? však ide o to, kto vyvolal obavy z nového kola globálnych obchodných vojen, zdá sa, že žiadna krajina nerobí viac ako USA. V roku 2023 dosiahol po?et technických predpisov vydaných ?lenmi WTO viac ako 4 000, pri?om len na USA pripadalo 454 z nich, ?o je viac ako celkový sú?et piatich ?lenov, ktorí sa ním riadili. Pod?a monitorovacej správy zverejnenej WTO v júli tohto roku vä?šina ?lenov napriek tlaku protekcionizmu aktívne podporovala obchod s tovarom, znížila alebo zrušila dovozné clá a zrušila alebo uvo?nila obmedzenia množstva dovozu, pri?om opatrenia na u?ah?enie obchodu prevyšovali opatrenia obmedzujúce obchod. . WTO to považuje za dôležitý signál záväzku ?lenov udržiava? plynulý obchod. Okrem toho ukazuje, že ?lenovia využívajú WTO a iné mechanizmy na h?adanie spôsobov riešenia sporov. Tieto závery jasne nazna?ujú, že svet zobrazený The Wall Street Journal, ktorý je plný obchodných treníc, je fiktívny. Príliv globalizácie sa nezmenil; sú to USA, ktoré zmenili kurz.

Rozvoj ?ínskej výroby nepoškodzuje ostatné krajiny; je to americký protekcionizmus, ktorý to robí. Vo?ný obchod, postavený na základe špecializovanej de?by práce, umož?uje krajinám plne využi? ich komparatívne výhody a maximalizova? blahobyt všetkých obchodných partnerov. Na druhej strane protekcionizmus ?asto vedie k vysokej inflácii, zníženiu efektívnosti výroby a zvýšeným nákladom na výrobu a život. Spolo?nosti chránené obchodnými prekážkami strácajú motiváciu pre technologické inovácie a optimalizáciu nákladov. Bez lepších produktov a služieb nie je možné stimulova? dopyt na trhu, ?o následne ?alej ?ahá podniky nadol.

Všimli sme si, že v ?lánku WSJ sa ani raz nespomína WTO a v predchádzajúcich súvisiacich ?lánkoch sa o nej tiež zriedkavo zmienili. Vzh?adom na to, že globálny obchod dosiahol svoj sú?asný rozsah, ur?ité lokalizované trenie je nevyhnutné, ale k?ú?ové je vyrieši? tieto problémy prostredníctvom pravidiel a mechanizmov WTO. Ani WSJ, ani Washington nemajú právo obchádza? WTO a špini? iné krajiny.

Za prvých sedem mesiacov tohto roka dosiahol objem dovozu a vývozu ?íny rekordnú výšku, pri?om nefinan?né odchádzajúce priame investície vzrástli medziro?ne o 16,2 percenta. Je to najmä v?aka proaktívnej politike ?íny otvárania sa. Niektoré americké médiá tvrdili, že pokles ?ínskeho vývozu „ohrozuje svet“ jeden mesiac a ?alší mesiac tvrdil, že nárast ?ínskeho vývozu „ohrozuje svet“. Ak osobne nepocítili výhody ?ínskeho dovozu, vývozu a investícií, je to výsledok ich vlastnej mentality a vládnej politiky. Potrebujú sa zapoji? do sebareflexie, a nie zva?ova? vinu na iných.