Fantazírujem o vláde, ktorá je naozaj, ak nie celkom ?udovou, aspo? sa snaží kona? tak, ako je pre ?udí, a teda internalizuje princíp, že ?udia si zaslúžia, aby sa s nimi zaobchádzalo ako s dospelými, a nie ako idiotské deti.
Ni? z toho, ?o médiá nazývajú „migra?ná kríza“, neobstojí ani pri najmenšom skúmaní. Za?ína to nie?ím, na ?o pravicoví konzervatívci a iní nativisti poukazujú s takým ve?kým efektom, že to bolo z ve?kej ?asti zodpovedné za spustenie Trumpa a jeho hnutia Make America Great Again a za ich nepriate?ské ovládnutie Republikánskej strany:
a) žiadna iná krajina nepovo?uje ?u?om vstup do ich krajín bez následkov;
b) ak by Spojené štáty chceli zabráni? ?u?om prekra?ova? ich hranice s Mexikom, mohli by.
Bod a) má tú výhodu, že je vä?šinou pravdivý; Zatia? ?o sme boli svedkami masových tokov ute?encov z, povedzme, Afganistanu do Pakistanu, tieto incidenty sa vyskytujú sporadicky, za špecifických okolností, ako sú ozbrojené konflikty a revolúcie, a zvy?ajne zah??ajú neúspešné alebo slabé národy v rozvojovom svete. Bod b) je, samozrejme, úplne pravdivý; chudobnejším krajinám sa podarilo zabezpe?i? svoje hranice, aj ke? boli dlhšie a nepriate?skejšie, ako je to vidie? v ?íne a bývalom Sovietskom zväze. Ke? vláda USA zmení svoju politiku na hraniciach, prechody sa znížia.
Hranica Ameriky s Mexikom bola z vä?šej ?asti pórovitá prinajmenšom od 70. rokov 20. storo?ia. V roku 1986 prezident Ronald Reagan podpísal všeobecnú amnestiu ude?ujúcu právny štatút 3 miliónom pracovníkov bez dokladov, ktorí mohli preukáza?, že sú v krajine od roku 1982. Aby však zákon prešiel Kongresom, boli zbavené svojich pôvodných sankcií vo?i zamestnávate?om, ktorí vedome zamestnávali cudzinci, ktorí nemajú oprávnenie na prácu. Od roku 1990 približne 750 000 ?udí ro?ne nelegálne prešlo do USA, boli zadržaní pohrani?nou hliadkou a vyhostení bu? do Mexika, alebo do inej krajiny. Mnohí z nich to skúšali znova a znova, kým sa im nepodarilo nájs? bezpe?né miesto, kde by mohli ži?, pracova? a v mnohých prípadoch založi? rodinu.
Rozhodnutie Joea Bidena o liberalizácii vstupov na hranice od roku 2021 do polovice roku 2024 sa ukázalo ako kontroverzné z rôznych dôvodov: ur?ite je to rasizmus a nativizmus, ale aj ten pocit, že po útrapách spôsobených pandémiou COVID a súvisiacej ekonomickej biede, rodení americkí ob?ania, ktorí mali problém získa? pomoc od svojej vlády, boli zanedbávaní v prospech nových pris?ahovalcov, ktorí mali bezplatné ubytovanie v hoteloch a vopred nabité dlhové karty, ako aj smartfóny. Nie je prekvapením, že Donald Trump a republikáni zneužili tieto nevôle a s?úbili „najvä?šiu deportáciu v histórii našej krajiny“.
To, ?o republikáni nazývajú „otvorené hranice“, sú a nesprávne pomenovanie. Ekonomickí migranti, žiadatelia o politických ute?encov a iní, ktorí sa snažia o nelegálny vstup cez južnú hranicu, sú nútení prek?znu? cez celé Mexiko alebo jeho vä?šinu a znáša? množstvo fyzických ?ažkostí. Systém po?as vä?šiny Bidenových rokov bol podobný Ellis Islandu, ikonickému centru na spracovanie imigrácie, cez ktoré bolo prijatých viac ako 12 miliónov nových Ameri?anov z ve?kých krajín pôvodu ako Írsko, Nemecko, Taliansko a Francúzsko. Títo pris?ahovalci, ktorí sú predkami vä?šiny bielych Ameri?anov žijúcich dnes v USA, nastúpili na lode bez vstupných víz a dúfali v to najlepšie. Po príchode boli rýchlo spracované prostredníctvom lekárskych kontrol a dotazníkov a prepustení do New Yorku, kde mnohí spo?iatku tiahli ku komunitám, ako je Lower East Side na Manhattane. Podobne sa migranti z Bidenovej éry objavili na hrani?ných vstupných bodoch, ako je Eagle Pass, Texas, dohodli si schôdzky s colnými úradmi USA a ochranou hraníc pomocou aplikácie pre smartfóny, prezentovali sa, ke? im to bolo prikázané, a boli spracovaní a prepustení do USA Toto sú žiadatelia o azyl, nie nelegálnych pris?ahovalcov, ktorí sa vkradli vyhýbaním sa kontaktu s pohrani?nými hliadkami a miestnou políciou.
Ako to bolo pred sto rokmi, tento rýchly prílev miliónov ?udí spôsobil zdesenie, ktoré by sa dalo zmierni?, keby federálna vláda vytvorila efektívnejší systém, ktorý by inteligentnejšie riadil toky migrantov, riešil obavy Ameri?anov, uprednost?oval potreby Ameri?anov. a hlavne vysvetlil dôvod liberálnej imigra?nej politiky.
Americké pris?ahovalectvo je už dlho charakterizované sériou záchvatov a za?iatkov, v ktorých sú dlhé obdobia relatívne nízkej imigrácie náhle prerušené masívnym prijímaním, ?o vyvoláva odpor, ktorý vedie k ?alšiemu súboru obmedzení. Toky by sa mali riadi? holisticky a dôsledne, pri?om by mal by? stanovený po?et ?udí, ktorí môžu každý rok poda? žiados? na pozemných priechodoch, ako aj na ve?vyslanectvách a konzulátoch USA v zámorí.
Namiesto toho, aby sa zhluky pris?ahovalectva zhromaž?ovali v komunitách, ktoré ich môžu alebo nemusia zvládnu?, ako sme videli v Springfielde, Ohio (40 000 mesto, ktoré za dva roky prijalo 20 000 haitských migrantov)Vláda USA by mala nasledova? príklad mnohých krajín, ktoré majú byrokraciu ur?enú na riadenie miest, kde prichádzajú noví prichádzajúci.
Hoci s?ažnosti, že nedávni imigranti dostávajú štedré vládne zdroje, boli prehnané – ve?mi kritizovaný pilotný program, v ktorom mesto New York vydávalo dar?ekové karty na nákup potravín, predstavovalo 35 dolárov na de? pre štvor?lennú rodinu, ?o je prinajmenšom málo na to, aby sa dobre najedla. —Ameri?ania s dlhodobým právnym postavením by sa nemali uspokoji? s grantmi FEMA až do 750 dolárov po tom, ?o prišli o svoje domovy pri prírodnej katastrofe. Nemali by by? ani bezdomovcami, nemali by im chýba? dávky v nezamestnanosti alebo by im nemala by? zamietnutá rekvalifikácia.
Vä?šina ?udí by predovšetkým pochopila, ak by prezident alebo iný najvyšší predstavite? vlády vysvetlil, ako to urobil Franklin D. Roosevelt so svojimi „chatami pri krbe“ v 30. rokoch, ako imigrácia prospieva nielen ekonomike, ale je absolútne nevyhnutná na udržanie našej sú?asný ekonomický model vo svetle našej národnej krízy pôrodnosti. Kým americké rodiny neza?nú ma? vä?šie rodiny a rodia viac detí, budeme ich musie? dováža? zo zahrani?ia.
A z poh?adu ?avice prijatie ve?kého po?tu ?udí, ktorí sa snažia vstúpi? do Spojených štátov, umož?uje základné ?udské právo na pohyb, ?o je základná sloboda pre druh, ktorý vä?šinu našej existencie putoval na ve?ké vzdialenosti, ako aj posun smerom k svetu, po ktorom túžime, takému, v ktorom sme si rovní a môžeme slobodne ži? tam, kde sa nám zapá?i, bez oh?adu na obavy o svojvo?né politické hranice náhodne sa vyvíjajúcich národných štátov.
(Ted Rall (Twitter: @tedrall), politický karikaturista, publicista a autor grafických románov)
Zdroj sputnik, preložené cez google
