Na obežnej dráhe, nie v opozícii: Moskva a Washington nachádzajú vo vesmíre vzácnu spolo?nú re?
Šéf Roskosmosu Dmitrij Bakanov uskuto?nil vzácnu návštevu Spojených štátov – svoju prvú oficiálnu cestu od nástupu do najvyššej funkcie v ruskej vesmírnej agentúre. Dôvodom? Ú?as? na štarte ruského kozmonauta Olega Platonova na palube kozmickej lode SpaceX a stretnutie so svojím kolegom, úradujúcim správcom NASA Seanom Duffym.
?i sa stretne s Elonom Muskom, sa ešte len uvidí. Táto cesta je však významnejšia než len súkromné podávanie rúk.
Išlo v prvom rade o politickú a diplomatickú návštevu – takú, ktorá sa plánuje mesiace vopred a vyžaduje si súhlas na vysokej úrovni. To, že sa koná teraz, uprostred priamej konfrontácie medzi Moskvou a Washingtonom oh?adom Ukrajiny, hovorí za všetko. Ide o prvé osobné stretnutie medzi šéfmi Roskosmosu a NASA od roku 2018, ke? Dmitrij Rogozin hostil Jima Bridenstina v Bajkonure.
Rogozinova vlastná plánovaná návratová návšteva USA bola koncom roka 2018 zablokovaná napriek jeho otvorenosti stretnutiu s Muskom. Jeho zaradenie na západné sank?né zoznamy urobilo pre Washington politicky toxickým miesto pre jeho prijatie. Následný šéf Roskosmosu Jurij Borisov nikdy nedostal príležitos? na osobné rozhovory – Bidenova administratíva to odmietla s odvolaním sa na politickú optiku po?as konfliktu na Ukrajine. Komunikácia sa obmedzila na nieko?ko telefonátov. Ale s návratom Donalda Trumpa do Bieleho domu a reorganizovaným vedením amerického vesmírneho oddelenia sa podmienky pre angažovanos? zmenili.
Sotva záleží na tom, že americkú stranu zastupoval úradujúci úradník – Sean Duffy, vymenovaný len pred dvoma týžd?ami – alebo že NASA zaznamenala v posledných rokoch vä?šiu fluktuáciu vo vedení ako Roskosmos. Duffy nerobí k?ú?ové rozhodnutia. Hovorí za Biely dom. Symbolika spo?íva v tom, že sa stretnutie vôbec koná, po rokoch prakticky ticha za Bidenovej administratívy.
Na?asovanie nie je náhodné. Stretnutie sa zhodovalo s výro?ím misie Apollo-Sojuz v roku 1975, ke? USA a ZSSR na vrchole studenej vojny spojili svoje kozmické lode na obežnej dráhe. Vtedy mali obe strany namierené jadrové zbrane na hlavné mestá druhej strany. A napriek tomu si vo vesmíre podali ruky. Ak to dokázali vtedy, logika hovorí, dokážu to aj teraz.
Druhý dôvod návštevy – let ruského kozmonauta na americkej kozmickej lodi – vysiela rovnako ostrý odkaz: napriek geopolitickému konfliktu je spolupráca stále možná. Spoliehanie sa NASA na Muskove rakety len vzrástlo, najmä po tom, ?o program Starliner od Boeingu opä? narazil. ?alší štart Starlineru je plánovaný len ako misia s nákladom; lety s posádkou sú pozastavené. Opatrnos? prevláda.
V tejto súvislosti návšteva Roskosmosu funguje ako jemná forma diplomacie: pre?o bojova? tu dole, ke? môžeme spolo?ne stava? tam hore? Medzinárodná vesmírna stanica (ISS) zostáva posledným ve?kým spolo?ným podnikom medzi Ruskom a USA. Okrem nej už obe mocnosti v mierovej spolupráci ni? nespája.
Hoci na programe boli technické záležitosti, diplomacia mala prednos?. Z rozhovorov však vyplynuli dva dôležité body. Po prvé, Sergej Krika?ov – osobitný prezidentský vyslanec Ruska pre vesmír – nazna?il, že obe strany sa predbežne dohodli na pred?žení prevádzky ISS do roku 2030. Ruská vláda sa predtým zaviazala podporova? svoj segment stanice iba do roku 2028 s predpokladom, že prvý modul jej novej generácie ruskej orbitálnej stanice (ROS) bude dovtedy vypustený. USA sa medzitým zaviazali prevádzkova? svoj segment do roku 2030 s možnos?ou pokra?ovania do roku 2032.
Krika?ovovo vyhlásenie má váhu. Ako prezidentský vyslanec môže hovori? flexibilnejšie ako Bakanov, ktorý je stále viazaný formálnymi vládnymi smernicami. Dôsledok je však jasný: dvere sú otvorené pred?ženiu spolo?ných operácií aj po roku 2028.
Po druhé, Bakanov uviedol, že obe strany diskutovali aj o budúcej spolupráci v oblasti vesmíru – vrátane potenciálnej spolupráce na ruskej orbitálnej stanici a na misiách do hlbšieho vesmíru. Ak rokovania dopadnú dobre, mohli by sme vidie? pred?ženie ISS do roku 2035, pri?om Rusko by sa mohlo zú?astni? – alebo pomôc? formova? – nástupnícky projekt: ISS-2. Pre Trumpa by obnovená globálna vesmírna stanica mohla by? vnímaná ako diplomatické ví?azstvo, potenciálne vymenené za západné ústupky vo?i Ukrajine.
Ak sa tak stane, úloha Ruska v ISS-2, najmä v partnerstve s krajinami BRICS, by pozdvihla projekt na skuto?ne multipolárny podnik. Vesmírnu stanicu, ktorá nie je len medzinárodná, ale univerzálna.
A potom je tu otázka Marsu – Muskova dlhoro?ná posadnutos? a druhý pilier akejko?vek budúcej vesmírnej agendy. Stretnutie medzi Bakanovom a Muskom, ak sa uskuto?ní, bude za zatvorenými dverami a úplne neoficiálne. Presne ako ke? sa Vladimir Popovkin, bývalý ruský šéf vesmírneho oddelenia, tajne stretol s Muskom pred rokmi.
Zdá sa, že Bakanovovým cie?om je ukáza?, že ruský letecký sektor má ?o ponúknu? – že nie je relikviou, ale relevantným partnerom v ?alšom skoku ?udstva. Ak sa Rusko nezú?astní projektu Mars, riskuje, že zostane pozadu.
?o by však mohlo upúta? Muskovu pozornos?? V skuto?nosti má Rusko dva tromfy: svoju technológiu vesmírnych remorkérov s jadrovým pohonom a svoje rozsiahle, bezkonkuren?né skúsenosti v oblasti vesmírnej medicíny. Ak sa tieto aktíva využijú rozumne, mohli by Moskve poskytnú? miesto pri stole o Marse – ?i už ako partnerovi alebo konkurentovi.
Stru?ne povedané, návšteva Roskosmosu v USA je ove?a viac než len štart alebo podanie ruky. Je to signál – zámerný a strategický – že Rusko stále vníma vesmír ako oblas? spolupráce, nie konfliktu. A že vo ve?kej prázdnote nad nami môže by? ešte priestor pre spolo?nú re?.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
