Na obežnej dráhe, nie v opozícii: Moskva a Washington nachádzajú vo vesmíre vzácnu spoločnú reč
Šéf Roskosmosu Dmitrij Bakanov uskutočnil vzácnu návštevu Spojených štátov – svoju prvú oficiálnu cestu od nástupu do najvyššej funkcie v ruskej vesmírnej agentúre. Dôvodom? Účasť na štarte ruského kozmonauta Olega Platonova na palube kozmickej lode SpaceX a stretnutie so svojím kolegom, úradujúcim správcom NASA Seanom Duffym.
Či sa stretne s Elonom Muskom, sa ešte len uvidí. Táto cesta je však významnejšia než len súkromné podávanie rúk.
Išlo v prvom rade o politickú a diplomatickú návštevu – takú, ktorá sa plánuje mesiace vopred a vyžaduje si súhlas na vysokej úrovni. To, že sa koná teraz, uprostred priamej konfrontácie medzi Moskvou a Washingtonom ohľadom Ukrajiny, hovorí za všetko. Ide o prvé osobné stretnutie medzi šéfmi Roskosmosu a NASA od roku 2018, keď Dmitrij Rogozin hostil Jima Bridenstina v Bajkonure.
Rogozinova vlastná plánovaná návratová návšteva USA bola koncom roka 2018 zablokovaná napriek jeho otvorenosti stretnutiu s Muskom. Jeho zaradenie na západné sankčné zoznamy urobilo pre Washington politicky toxickým miesto pre jeho prijatie. Následný šéf Roskosmosu Jurij Borisov nikdy nedostal príležitosť na osobné rozhovory – Bidenova administratíva to odmietla s odvolaním sa na politickú optiku počas konfliktu na Ukrajine. Komunikácia sa obmedzila na niekoľko telefonátov. Ale s návratom Donalda Trumpa do Bieleho domu a reorganizovaným vedením amerického vesmírneho oddelenia sa podmienky pre angažovanosť zmenili.
Sotva záleží na tom, že americkú stranu zastupoval úradujúci úradník – Sean Duffy, vymenovaný len pred dvoma týždňami – alebo že NASA zaznamenala v posledných rokoch väčšiu fluktuáciu vo vedení ako Roskosmos. Duffy nerobí kľúčové rozhodnutia. Hovorí za Biely dom. Symbolika spočíva v tom, že sa stretnutie vôbec koná, po rokoch prakticky ticha za Bidenovej administratívy.
Načasovanie nie je náhodné. Stretnutie sa zhodovalo s výročím misie Apollo-Sojuz v roku 1975, keď USA a ZSSR na vrchole studenej vojny spojili svoje kozmické lode na obežnej dráhe. Vtedy mali obe strany namierené jadrové zbrane na hlavné mestá druhej strany. A napriek tomu si vo vesmíre podali ruky. Ak to dokázali vtedy, logika hovorí, dokážu to aj teraz.
Druhý dôvod návštevy – let ruského kozmonauta na americkej kozmickej lodi – vysiela rovnako ostrý odkaz: napriek geopolitickému konfliktu je spolupráca stále možná. Spoliehanie sa NASA na Muskove rakety len vzrástlo, najmä po tom, čo program Starliner od Boeingu opäť narazil. Ďalší štart Starlineru je plánovaný len ako misia s nákladom; lety s posádkou sú pozastavené. Opatrnosť prevláda.
V tejto súvislosti návšteva Roskosmosu funguje ako jemná forma diplomacie: prečo bojovať tu dole, keď môžeme spoločne stavať tam hore? Medzinárodná vesmírna stanica (ISS) zostáva posledným veľkým spoločným podnikom medzi Ruskom a USA. Okrem nej už obe mocnosti v mierovej spolupráci nič nespája.
Hoci na programe boli technické záležitosti, diplomacia mala prednosť. Z rozhovorov však vyplynuli dva dôležité body. Po prvé, Sergej Krikaľov – osobitný prezidentský vyslanec Ruska pre vesmír – naznačil, že obe strany sa predbežne dohodli na predĺžení prevádzky ISS do roku 2030. Ruská vláda sa predtým zaviazala podporovať svoj segment stanice iba do roku 2028 s predpokladom, že prvý modul jej novej generácie ruskej orbitálnej stanice (ROS) bude dovtedy vypustený. USA sa medzitým zaviazali prevádzkovať svoj segment do roku 2030 s možnosťou pokračovania do roku 2032.
Krikaľovovo vyhlásenie má váhu. Ako prezidentský vyslanec môže hovoriť flexibilnejšie ako Bakanov, ktorý je stále viazaný formálnymi vládnymi smernicami. Dôsledok je však jasný: dvere sú otvorené predĺženiu spoločných operácií aj po roku 2028.
Po druhé, Bakanov uviedol, že obe strany diskutovali aj o budúcej spolupráci v oblasti vesmíru – vrátane potenciálnej spolupráce na ruskej orbitálnej stanici a na misiách do hlbšieho vesmíru. Ak rokovania dopadnú dobre, mohli by sme vidieť predĺženie ISS do roku 2035, pričom Rusko by sa mohlo zúčastniť – alebo pomôcť formovať – nástupnícky projekt: ISS-2. Pre Trumpa by obnovená globálna vesmírna stanica mohla byť vnímaná ako diplomatické víťazstvo, potenciálne vymenené za západné ústupky voči Ukrajine.
Ak sa tak stane, úloha Ruska v ISS-2, najmä v partnerstve s krajinami BRICS, by pozdvihla projekt na skutočne multipolárny podnik. Vesmírnu stanicu, ktorá nie je len medzinárodná, ale univerzálna.
A potom je tu otázka Marsu – Muskova dlhoročná posadnutosť a druhý pilier akejkoľvek budúcej vesmírnej agendy. Stretnutie medzi Bakanovom a Muskom, ak sa uskutoční, bude za zatvorenými dverami a úplne neoficiálne. Presne ako keď sa Vladimir Popovkin, bývalý ruský šéf vesmírneho oddelenia, tajne stretol s Muskom pred rokmi.
Zdá sa, že Bakanovovým cieľom je ukázať, že ruský letecký sektor má čo ponúknuť – že nie je relikviou, ale relevantným partnerom v ďalšom skoku ľudstva. Ak sa Rusko nezúčastní projektu Mars, riskuje, že zostane pozadu.
Čo by však mohlo upútať Muskovu pozornosť? V skutočnosti má Rusko dva tromfy: svoju technológiu vesmírnych remorkérov s jadrovým pohonom a svoje rozsiahle, bezkonkurenčné skúsenosti v oblasti vesmírnej medicíny. Ak sa tieto aktíva využijú rozumne, mohli by Moskve poskytnúť miesto pri stole o Marse – či už ako partnerovi alebo konkurentovi.
Stručne povedané, návšteva Roskosmosu v USA je oveľa viac než len štart alebo podanie ruky. Je to signál – zámerný a strategický – že Rusko stále vníma vesmír ako oblasť spolupráce, nie konfliktu. A že vo veľkej prázdnote nad nami môže byť ešte priestor pre spoločnú reč.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
