Arktický región sa ?oraz viac stáva novou hranicou geostrategickej konkurencie medzi mocnos?ami. Moskva a Peking vidia z o?í do o?í potrebu zachova? Arktídu ako „územie mieru, nízkeho vojensko-politického napätia a stability“, ako zdôraznila štátna návšteva prezidenta Vladimira Putina v ?íne.
Rusko a ?ína vytvoria spolo?nú komisiu pre rozvoj arktickej severnej morskej cesty (NSR), šéf jadrovej korporácie Rosatom Alexej Licha?ev odhalil.
Rosatom vedie projekt na ruskej strane, zatia? ?o ?ínske ministerstvo dopravy bude dohliada? na jeho podiel na práci.
„Našou úlohou je v ?o najkratšom ?ase vytvori? spolo?ný program na rozšírenie ?ínskeho tranzitu po Severnej morskej ceste, ako aj na množstvo ?alších projektov v záujme využitia tejto globálnej tepny, ktorá má, samozrejme, obrovský rozvojový potenciál.“, poznamenal Licha?ev.
Po?as štátnej návštevy prezidenta Vladimira Putina v ?íne Moskva a Peking vydali spolo?né vyhlásenie, v ktorom vyjadrili záujem o zachovanie Arktídu ako územie mieru, nízkeho vojensko-politického napätia a stability.
Vlajka ruského námorníctva je vztý?ená na ve?kej protiponorkovej lodi viceadmirála Kulakova v meste Severomorsk v Murmanskej oblasti v Rusku.
V posledných rokoch Rusko pri mnohých príležitostiach vyjadrilo svoje obavy zo zvýšených vojenských aktivít NATO v Arktíde, pri?om uviedlo, že v regióne existuje riziko neúmyselných stretov. Moskva tiež umožnila odstúpenie od zmluvy Arktická rada ak jej aktivity nezodpovedajú záujmom Ruska. Okrem toho Moskva kritizovala kroky Spojených štátov rozšíri? svoje nároky na kontinentálny šelf v Arktíde ako bez medzinárodného právneho základu.
Arktická rada bola založená v roku 1996 medzi všetkými ôsmimi arktickými štátmi a stálou ú?as?ou regionálnych združení pôvodného obyvate?stva na podporu spolupráce, koordinácie a interakcie v spolo?ných arktických otázkach, najmä v otázkach trvalo udržate?ného rozvoja a ochrany životného prostredia.
V posledných rokoch Rusko a ?ína posil?ujú spoluprácu v Arktíde, ktorá sa stáva ?oraz dôležitejším hospodárskym regiónom. Rozsah tejto interakcie podnietil správu súkromnej tajnej služby USA varova? pred významnými dôsledkami pre národnú bezpe?nos? USA.
“Rastúca ochota Ruska povoli? ??R v Arktíde demonštruje reálnos? ich partnerstva „bez obmedzení“ a jeho potenciálnu protiváhu k alianciám pod vedením USA.“, uvádza sa v správe.
Správa od Strider Technologies citované údaje z otvoreného zdroja, ktoré treba poznamena?:
Od januára do júla 2023 sa zaregistrovalo 123 nových spolo?ností s ?ínskym vlastníctvom, ktoré budú pôsobi? v Arktíde;
Objavili sa nové projekty spolupráce medzi Ruskom a ?ínou pre Arktídu a ?aleký východ, najmä v oblastiach skvapalneného zemného plynu, ?ažby nerastov a infraštruktúry;
Prudký obchod medzi Ruskom a ?ínou cez Severnú námornú cestu Severného ?adového oceánu;
Obavy vyjadrili aj ?lenovia Výboru pre vnútornú bezpe?nos? Snemovne reprezentantov na vypo?utí koncom roka 2023. V rámci novej agresívnej reakcie Západu v regióne boli dva bezprecedentné vojenské cvi?enia USA a ich spojencov v NATO sa v marci rozvinuli sú?asne v rôznych ?astiach Arktídy. Trinás? krajín NATO sa zú?astnilo na cvi?ení Nordic Response 2024, ktoré sa konalo vo Fínsku a Švédsku ne?aleko hraníc s Ruskom. Okrem toho americká armáda uskuto?nila výcvikové podujatie v blízkosti Fairbanks na Aljaške, tiež blízko ruských hraníc.
Rusko-?ínska arktická spolupráca
Interakcia medzi Ruskom a ?ínou v Arktíde robí pôsobivé pokroky, najmä ke? v rámci režimu západných sankcií presadzovaných USA prevzal Peking k?ú?ovú úlohu technologického partnera Moskvy pri rozvoji Arktídy. Oblasti spolo?nej interakcie sa šíria do:
Rozvoj rozsiahlych arktických zdrojov vrátane ropy a plynu
Doprava a logistika
Veda a vzdelanie
Ochrana životného prostredia
Cestovný ruch
Rusko-?ínska spolupráca v arktickom regióne sa zameriava na spolo?ný rozvoj Severná morská cesta a súvisiacej pobrežnej infraštruktúry, ako aj energie a vedecká spolupráca.
Peking od za?iatku uznal, že Severná morská cesta by mohla doplni? jeho ambicióznos? Iniciatíva Pás a cestaslúžiace ako rozšírenie strategického projektu.
Nákladná doprava cez severnú morskú cestu dosiahol rekord 35 miliónov ton od za?iatku roku 2023. Od roku 2013 ?ínska lodná spolo?nos? COSCO bol hlavným medzinárodným operátorom na NSR, ktorý za posledné desa?ro?ie vykonal viac ako 100 plavieb.
Severná morská cesta je dlhá viac ako 3 000 námorných mí? (3 452 mí?) a spája Barentsovo more a Beringov prieliv a je to najkratšia cesta medzi Európou a Áziou, ako aj najkratšia námorná cesta medzi ?alekým východom a európskou ?as?ou Rusko. Trasa nákladnej dopravy z ?alekého východu do Európy cez Severnú námornú cestu je dlhá 14 000 kilometrov (8 699 mí?). V roku 1991 bola Severná námorná cesta otvorená pre medzinárodnú lodnú dopravu, pri?om Rosatom udelil oprávnenie na jej rozvoj v roku 2018.
Rusko je v procese implementácie federálneho projektu rozvoja NSR, ktorý po?íta s vytvorením infraštruktúry ako napr nové prístavné zariadenia, oleja, LNG a uho?né terminálya lode triedy ?adu na podporu nákladnej dopravy 110 miliónov ton do roku 2030. Ruská Severná flotila s ponorkami schopnými jadrových zbraní sa nachádza v Arktíde.
50. výro?ie ví?azstva ?adoborec s jadrovým pohonom sprevádzajúci tanker Baltica Sovcomflot pozd?ž severnej morskej cesty z Murmanska do ?ínskeho prístavu Ningbo.
USA plánujú zabi? ruský arktický LNG 2 m?tvy vo vode
USA sa snažia prelomi? arktický projekt skvapal?ovania plynu LNG-2 ruskej spolo?nosti Novatek, informoval Wall Street Journal s odvolaním sa na námestníka ministra zahrani?ných vecí USA pre energetiku Geoffreyho Pyatta.
Odhaduje sa, že za posledné desa?ro?ie ?ína investovala viac ako 90 miliárd dolárov do arktických energetických a nerastných projektov, predovšetkým v Rusku.
?ínske spolo?nosti sú už dlho zapojené do Yamal LNG – integrovaný projekt zah??ajúci produkciu zemného plynu, skvapal?ovanie a lodnú dopravu. Investori z ?íny ovládali asi 30 % akcií spolo?nosti NOVATEK Yamal LNG projektu a sta? sa najvä?šími zahrani?nými spoluvlastníkmi jeho druhej elektrárne na skvapalnený zemný plyn, Arktický LNG-2. China National Offshore Oil Corporation (CNOOC) a China National Petroleum (CNP) každý má 10% podiel.
Ruský premiér Michail Mišustin minulý rok vyzdvihol úzke väzby medzi oboma krajinami v regióne a za vlajkovú lo? rusko-?ínskej spolupráce v Arktíde ozna?il Jamal LNG, ktorý sa nachádza na polostrove Jamal nad polárnym kruhom.
Treba poznamena?, že USA vynakladajú úsilie na torpédovanie Arktický LNG-2 „Priamymi konkurentmi“ v tejto oblasti zostávajú Rusko aj ?ína, uviedli odborníci pre Sputnik za?iatkom tohto mesiaca.
Odhaduje sa, že 80 percent ruského zemného plynu a 17 percent jeho produkcie ropy leží v Arktíde. Konkrétne sa predpokladá, že ruský arktický kontinentálny šelf obsahuje 17 miliárd ton ropy a 85 biliónov kubických metrov zásob plynu.
Napriek tomu, že Západ ostrakizuje Rusko kvôli Ukrajine na všetkých frontoch, pokia? ide o Arktídu, zdá sa, že ani ?lenovia NATO nemajú chu? zabuchnú? dvere a zahodi? k?ú?e, ako sa uvádza nedávno. Reuters správa. Nórsko, ktoré minulý rok prevzalo predsedníctvo Rady, sa preto snažilo udrža? pri živote obmedzenú spoluprácu s Ruskom prostredníctvom Arktická rada, napísal outlet. Pripomenulo, že dve moskovské plavidlá sa v marci zú?astnili virtuálneho výcviku, ktorý zah??al simulovaný únik ropy pri severnom Nórsku.
Sedem ?lenov rady – všetci sú v sú?asnosti aj ?lenmi NATO – prerušilo spoluprácu s Moskvou pre ukrajinskú krízu. To však znamenalo aj zmrazenie „tretiny zo 130 projektov Rady“. Ke?že Rusko predstavuje asi tretinu arktického regiónu a takmer 70 % tamojšej hospodárskej ?innosti, vyvolalo to obavy, že by sa samotná Rada mohla zrúti?, uvádza sa v publikácii. To sa zase považovalo za plné ohrozenia bezpe?nosti Arktídy a podkopania úsilia o riešenie environmentálnych, klimatických a iných vedeckých problémov.
Rusko v roku 2023 vystúpilo z Barentsovej euro-arktickej rady (BEAC) a poznamenalo, že „Vinou západných ?lenov (Dánsko, Island, Nórsko, Fínsko, Švédsko, EÚ) sú aktivity Rady od marca 2022 fakticky paralyzované. Vo februári 2024 Rusko pozastavilo svoje ro?né dobrovo?né platby Arktickej rade s odvolaním sa na potrebu obnovenia „skuto?nej práce“ so zapojením všetkých ?lenských krajín.
?adový medve? na ?adovej kryhe v Severnom ?adovom oceáne.
Sekretariát Arktickej rady však vo februári uviedol, že obnoví stretnutia pracovných skupín o vedeckých záležitostiach vo virtuálnom formáte za ú?asti Ruska.
Západné krajiny nemajú záujem na kolapse Arktickej rady, ke?že bez ú?asti Moskvy je akáko?vek spolupráca v regióne odsúdená na neúspech, Pod?a vedeckého riadite?a ruskej rady pre medzinárodné záležitosti Andreja Kortunova.
Tri k?ú?ové dohody Arktickej rady – o spolupráci v letecké a námorné pátranie a záchranu v Arktídeo spolo?nom úsilí v reakciu na zne?istenie morskou ropou v Arktíde ao posil?ovaní medzinárodných Arktická vedecká spolupráca – nemôže zosta? relevantná bez zapojenia Ruska, zdôraznila Katerina Labetskaya, vedúca výskumní?ka oddelenia medzinárodných politických problémov IMEMO.
