MOSKVA (Sputnik) - Plán amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby Spojené štáty označovali Perzský záliv ako Arabský záliv alebo Arabský záliv je porušením medzinárodných noriem...
Arktický región sa čoraz viac stáva novou hranicou geostrategickej konkurencie medzi mocnosťami. Moskva a Peking vidia z očí do očí potrebu zachovať Arktídu ako „územie mieru, nízkeho vojensko-politického napätia a stability“, ako zdôraznila štátna návšteva prezidenta Vladimira Putina v Číne.
Rusko a Čína vytvoria spoločnú komisiu pre rozvoj arktickej severnej morskej cesty (NSR), šéf jadrovej korporácie Rosatom Alexej Lichačev odhalil.
Rosatom vedie projekt na ruskej strane, zatiaľ čo čínske ministerstvo dopravy bude dohliadať na jeho podiel na práci.
„Našou úlohou je v čo najkratšom čase vytvoriť spoločný program na rozšírenie čínskeho tranzitu po Severnej morskej ceste, ako aj na množstvo ďalších projektov v záujme využitia tejto globálnej tepny, ktorá má, samozrejme, obrovský rozvojový potenciál.“, poznamenal Lichačev.
Počas štátnej návštevy prezidenta Vladimira Putina v Číne Moskva a Peking vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom vyjadrili záujem o zachovanie Arktídu ako územie mieru, nízkeho vojensko-politického napätia a stability.
Vlajka ruského námorníctva je vztýčená na veľkej protiponorkovej lodi viceadmirála Kulakova v meste Severomorsk v Murmanskej oblasti v Rusku.
V posledných rokoch Rusko pri mnohých príležitostiach vyjadrilo svoje obavy zo zvýšených vojenských aktivít NATO v Arktíde, pričom uviedlo, že v regióne existuje riziko neúmyselných stretov. Moskva tiež umožnila odstúpenie od zmluvy Arktická rada ak jej aktivity nezodpovedajú záujmom Ruska. Okrem toho Moskva kritizovala kroky Spojených štátov rozšíriť svoje nároky na kontinentálny šelf v Arktíde ako bez medzinárodného právneho základu.
Arktická rada bola založená v roku 1996 medzi všetkými ôsmimi arktickými štátmi a stálou účasťou regionálnych združení pôvodného obyvateľstva na podporu spolupráce, koordinácie a interakcie v spoločných arktických otázkach, najmä v otázkach trvalo udržateľného rozvoja a ochrany životného prostredia.
V posledných rokoch Rusko a Čína posilňujú spoluprácu v Arktíde, ktorá sa stáva čoraz dôležitejším hospodárskym regiónom. Rozsah tejto interakcie podnietil správu súkromnej tajnej služby USA varovať pred významnými dôsledkami pre národnú bezpečnosť USA.
“Rastúca ochota Ruska povoliť ČĽR v Arktíde demonštruje reálnosť ich partnerstva „bez obmedzení“ a jeho potenciálnu protiváhu k alianciám pod vedením USA.“, uvádza sa v správe.
Správa od Strider Technologies citované údaje z otvoreného zdroja, ktoré treba poznamenať:
Od januára do júla 2023 sa zaregistrovalo 123 nových spoločností s čínskym vlastníctvom, ktoré budú pôsobiť v Arktíde;
Objavili sa nové projekty spolupráce medzi Ruskom a Čínou pre Arktídu a Ďaleký východ, najmä v oblastiach skvapalneného zemného plynu, ťažby nerastov a infraštruktúry;
Prudký obchod medzi Ruskom a Čínou cez Severnú námornú cestu Severného ľadového oceánu;
Obavy vyjadrili aj členovia Výboru pre vnútornú bezpečnosť Snemovne reprezentantov na vypočutí koncom roka 2023. V rámci novej agresívnej reakcie Západu v regióne boli dva bezprecedentné vojenské cvičenia USA a ich spojencov v NATO sa v marci rozvinuli súčasne v rôznych častiach Arktídy. Trinásť krajín NATO sa zúčastnilo na cvičení Nordic Response 2024, ktoré sa konalo vo Fínsku a Švédsku neďaleko hraníc s Ruskom. Okrem toho americká armáda uskutočnila výcvikové podujatie v blízkosti Fairbanks na Aljaške, tiež blízko ruských hraníc.
Rusko-čínska arktická spolupráca
Interakcia medzi Ruskom a Čínou v Arktíde robí pôsobivé pokroky, najmä keď v rámci režimu západných sankcií presadzovaných USA prevzal Peking kľúčovú úlohu technologického partnera Moskvy pri rozvoji Arktídy. Oblasti spoločnej interakcie sa šíria do:
Rozvoj rozsiahlych arktických zdrojov vrátane ropy a plynu
Doprava a logistika
Veda a vzdelanie
Ochrana životného prostredia
Cestovný ruch
Rusko-čínska spolupráca v arktickom regióne sa zameriava na spoločný rozvoj Severná morská cesta a súvisiacej pobrežnej infraštruktúry, ako aj energie a vedecká spolupráca.
Peking od začiatku uznal, že Severná morská cesta by mohla doplniť jeho ambicióznosť Iniciatíva Pás a cestaslúžiace ako rozšírenie strategického projektu.
Nákladná doprava cez severnú morskú cestu dosiahol rekord 35 miliónov ton od začiatku roku 2023. Od roku 2013 čínska lodná spoločnosť COSCO bol hlavným medzinárodným operátorom na NSR, ktorý za posledné desaťročie vykonal viac ako 100 plavieb.
Severná morská cesta je dlhá viac ako 3 000 námorných míľ (3 452 míľ) a spája Barentsovo more a Beringov prieliv a je to najkratšia cesta medzi Európou a Áziou, ako aj najkratšia námorná cesta medzi Ďalekým východom a európskou časťou Rusko. Trasa nákladnej dopravy z Ďalekého východu do Európy cez Severnú námornú cestu je dlhá 14 000 kilometrov (8 699 míľ). V roku 1991 bola Severná námorná cesta otvorená pre medzinárodnú lodnú dopravu, pričom Rosatom udelil oprávnenie na jej rozvoj v roku 2018.
Rusko je v procese implementácie federálneho projektu rozvoja NSR, ktorý počíta s vytvorením infraštruktúry ako napr nové prístavné zariadenia, oleja, LNG a uhoľné terminálya lode triedy ľadu na podporu nákladnej dopravy 110 miliónov ton do roku 2030. Ruská Severná flotila s ponorkami schopnými jadrových zbraní sa nachádza v Arktíde.
50. výročie víťazstva ľadoborec s jadrovým pohonom sprevádzajúci tanker Baltica Sovcomflot pozdĺž severnej morskej cesty z Murmanska do čínskeho prístavu Ningbo.
USA plánujú zabiť ruský arktický LNG 2 mŕtvy vo vode
USA sa snažia prelomiť arktický projekt skvapalňovania plynu LNG-2 ruskej spoločnosti Novatek, informoval Wall Street Journal s odvolaním sa na námestníka ministra zahraničných vecí USA pre energetiku Geoffreyho Pyatta.
Odhaduje sa, že za posledné desaťročie Čína investovala viac ako 90 miliárd dolárov do arktických energetických a nerastných projektov, predovšetkým v Rusku.
Čínske spoločnosti sú už dlho zapojené do Yamal LNG – integrovaný projekt zahŕňajúci produkciu zemného plynu, skvapalňovanie a lodnú dopravu. Investori z Číny ovládali asi 30 % akcií spoločnosti NOVATEK Yamal LNG projektu a stať sa najväčšími zahraničnými spoluvlastníkmi jeho druhej elektrárne na skvapalnený zemný plyn, Arktický LNG-2. China National Offshore Oil Corporation (CNOOC) a China National Petroleum (CNP) každý má 10% podiel.
Ruský premiér Michail Mišustin minulý rok vyzdvihol úzke väzby medzi oboma krajinami v regióne a za vlajkovú loď rusko-čínskej spolupráce v Arktíde označil Jamal LNG, ktorý sa nachádza na polostrove Jamal nad polárnym kruhom.
Treba poznamenať, že USA vynakladajú úsilie na torpédovanie Arktický LNG-2 „Priamymi konkurentmi“ v tejto oblasti zostávajú Rusko aj Čína, uviedli odborníci pre Sputnik začiatkom tohto mesiaca.
Odhaduje sa, že 80 percent ruského zemného plynu a 17 percent jeho produkcie ropy leží v Arktíde. Konkrétne sa predpokladá, že ruský arktický kontinentálny šelf obsahuje 17 miliárd ton ropy a 85 biliónov kubických metrov zásob plynu.
Napriek tomu, že Západ ostrakizuje Rusko kvôli Ukrajine na všetkých frontoch, pokiaľ ide o Arktídu, zdá sa, že ani členovia NATO nemajú chuť zabuchnúť dvere a zahodiť kľúče, ako sa uvádza nedávno. Reuters správa. Nórsko, ktoré minulý rok prevzalo predsedníctvo Rady, sa preto snažilo udržať pri živote obmedzenú spoluprácu s Ruskom prostredníctvom Arktická rada, napísal outlet. Pripomenulo, že dve moskovské plavidlá sa v marci zúčastnili virtuálneho výcviku, ktorý zahŕňal simulovaný únik ropy pri severnom Nórsku.
Sedem členov rady – všetci sú v súčasnosti aj členmi NATO – prerušilo spoluprácu s Moskvou pre ukrajinskú krízu. To však znamenalo aj zmrazenie „tretiny zo 130 projektov Rady“. Keďže Rusko predstavuje asi tretinu arktického regiónu a takmer 70 % tamojšej hospodárskej činnosti, vyvolalo to obavy, že by sa samotná Rada mohla zrútiť, uvádza sa v publikácii. To sa zase považovalo za plné ohrozenia bezpečnosti Arktídy a podkopania úsilia o riešenie environmentálnych, klimatických a iných vedeckých problémov.
Rusko v roku 2023 vystúpilo z Barentsovej euro-arktickej rady (BEAC) a poznamenalo, že „Vinou západných členov (Dánsko, Island, Nórsko, Fínsko, Švédsko, EÚ) sú aktivity Rady od marca 2022 fakticky paralyzované. Vo februári 2024 Rusko pozastavilo svoje ročné dobrovoľné platby Arktickej rade s odvolaním sa na potrebu obnovenia „skutočnej práce“ so zapojením všetkých členských krajín.
Ľadový medveď na ľadovej kryhe v Severnom ľadovom oceáne.
Sekretariát Arktickej rady však vo februári uviedol, že obnoví stretnutia pracovných skupín o vedeckých záležitostiach vo virtuálnom formáte za účasti Ruska.
Západné krajiny nemajú záujem na kolapse Arktickej rady, keďže bez účasti Moskvy je akákoľvek spolupráca v regióne odsúdená na neúspech, Podľa vedeckého riaditeľa ruskej rady pre medzinárodné záležitosti Andreja Kortunova.
Tri kľúčové dohody Arktickej rady – o spolupráci v letecké a námorné pátranie a záchranu v Arktídeo spoločnom úsilí v reakciu na znečistenie morskou ropou v Arktíde ao posilňovaní medzinárodných Arktická vedecká spolupráca – nemôže zostať relevantná bez zapojenia Ruska, zdôraznila Katerina Labetskaya, vedúca výskumníčka oddelenia medzinárodných politických problémov IMEMO.
