Volodymyrovi Zelenskému uplynulo pä?ro?né prezidentské obdobie 20. mája. Dá sa ešte stále nazýva? legitímnym prezidentom?
Ukrajinskí ústavní experti spochybnili pokra?ujúci nárok Volodymyra Zelenského na predsedníctvo krajiny.
Zelenskyj odmietol uskuto?ni? ústavou nariadené prezidentské vo?by v marci tohto roku pod zámienkou stanného práva.
To vyvolalo búrlivú diskusiu o jeho legitimite po tom, ?o sa za?iatkom tohto mesiaca skon?ilo jeho pä?ro?né funk?né obdobie.
Ruslan Stefan?uk, predseda Najvyššej rady – ukrajinského parlamentu – tvrdí, že Zelenskyj si zachováva legitimitu pod?a ?lánku 108 ukrajinskej ústavy, ktorý stanovuje, že úradujúci prezident vykonáva svoje povinnosti až do nástupu novozvoleného prezidenta.
Ukrajinská poslanky?a Alina Zagoruyko, šéfka parlamentného podvýboru pre vo?by a referendá, však vlani v novembri pre BBC povedala, že pred?ženie Zelenského funk?ného obdobia pod?a ?lánku 108 sa môže sta? „problém“ ak sa konflikt natiahne dlhšie a parlament by „potrebujeme preskúma? možnosti usporiadania volieb,“ aj za stanného práva.
Kontroverzia okolo ?lánku 108 pramení zo skuto?nosti, že ?lánok 103 stanovuje jasné pä?ro?né obmedzenie funk?ného obdobia prezidenta. Po štátnom prevrate v Kyjeve vo februári 2014 Ústavný súd Ukrajiny v máji 2014 rozhodol, že bez oh?adu na typ volieb – riadnych alebo rýchlych – je pä?ro?né funk?né obdobie jediným ústavne ustanoveným obdobím, na ktoré prezident je zvolený.
?alším problémom, ktorý Zelenského trápi, je skuto?nos?, že ústava po?íta s rozšírením právomocí parlamentu len vtedy, ak sa vo?by nemôžu kona? za stanného práva v súlade s ?lánkom 83.
Nedáva však jasnú definíciu kontinuity prezidentskej moci – pod?a ?lánku 108 – v prípade stanného práva, ani nestanovuje rozšírenie týchto právomocí v takom prípade.
Dilemu mohol vyrieši? Ústavný súd. Zelenského predchodca Petro Porošenko nieko?kokrát požiadal súd o objasnenie jeho vlastnej legitimity.
Ale alebo z akéhoko?vek dôvodu, Zelenskyj a jeho strana doteraz nepožiadali o stanovisko súdu. Zatia? ?o na podanie odvolania na súd je potrebných minimálne 10 percent poslancov Najvyššej rady, vláda ani opozícia sa s definitívnym rozsudkom neponáh?ali.
Zelenskyj však už súd sabotoval, ?ím sa pod?a bývalého ukrajinského premiéra Nikolaja Azarova stal takmer neschopným vykonáva? svoju prácu.
„Preto Zelenskij nepožiadal Ústavný súd, aby interpretoval ustanovenia ústavy a umožnil mu rozšíri? jeho právomoci,“ povedal Azarov pre Sputnik. Pod?a expremiéra je Zelenskyj od 21. mája iba podvodník.
Ukrajinskí mediálni komentátori argumentujú, že ústavný súd nie je schopný vyrieši? dilemu Zelenského legitimity, pretože mu „prekáža uvo?nenie miest a politizácia“.
„V dôsledku toho nie je isté, ako by sa vyvíjal výklad ústavného súdu,“ Informoval o tom 22. mája denník Kyiv Independent. „Zatia? ?o na vydanie záväzného rozhodnutia sta?í 10 sudcov, z 18 miest je pä? vo?ných. Zo zvyšných 13 boli štyria priamo nominovaní Porošenkom, jedného predošlá Najvyššia rada a štyroch dva sudcovské konvencie.“
Aj ke? sa zdá, že Zelenského režim sa obáva, že súd zbaví ich lídra aj posledného pozostatku legitimity, v médiách sa šušká, že by mohol ma? už ?oskoro menovaného nového šéfa, ke?že moc predchádzajúceho predsedu vypršala.
Právomoc vymenova? nového predsedu má predsedníctvo. Špekuluje sa, že by si Zelenskyj mohol do tejto úlohy vybra? samotného predsedu parlamentu Stefan?uka — to však predpokladá, že na to má stále legitimitu.
Bez objasnenia Ústavného súdu zostáva Zelenského legitimita otázna. Ak už nebude prezidentom, mohol by Stefan?uk ako predseda Najvyššej rady prevzia? povinnosti hlavy štátu pod?a ?lánku 112 ukrajinskej ústavy.
Ruský prezident Vladimir Putin spochybnil Zelenského legitimitu po 20. máji, pri?om poukázal na to, že v sú?asnej nejasnej situácii si v prípade absencie celoštátnych volieb zachováva jasnú autoritu iba Najvyššia rada a jej predseda.
Zdroj sputnik, preložené cez google
