Volodymyrovi Zelenskému uplynulo päťročné prezidentské obdobie 20. mája. Dá sa ešte stále nazývať legitímnym prezidentom?
Ukrajinskí ústavní experti spochybnili pokračujúci nárok Volodymyra Zelenského na predsedníctvo krajiny.
Zelenskyj odmietol uskutočniť ústavou nariadené prezidentské voľby v marci tohto roku pod zámienkou stanného práva.
To vyvolalo búrlivú diskusiu o jeho legitimite po tom, čo sa začiatkom tohto mesiaca skončilo jeho päťročné funkčné obdobie.
Ruslan Stefančuk, predseda Najvyššej rady – ukrajinského parlamentu – tvrdí, že Zelenskyj si zachováva legitimitu podľa článku 108 ukrajinskej ústavy, ktorý stanovuje, že úradujúci prezident vykonáva svoje povinnosti až do nástupu novozvoleného prezidenta.
Ukrajinská poslankyňa Alina Zagoruyko, šéfka parlamentného podvýboru pre voľby a referendá, však vlani v novembri pre BBC povedala, že predĺženie Zelenského funkčného obdobia podľa článku 108 sa môže stať „problém“ ak sa konflikt natiahne dlhšie a parlament by „potrebujeme preskúmať možnosti usporiadania volieb,“ aj za stanného práva.
Kontroverzia okolo článku 108 pramení zo skutočnosti, že článok 103 stanovuje jasné päťročné obmedzenie funkčného obdobia prezidenta. Po štátnom prevrate v Kyjeve vo februári 2014 Ústavný súd Ukrajiny v máji 2014 rozhodol, že bez ohľadu na typ volieb – riadnych alebo rýchlych – je päťročné funkčné obdobie jediným ústavne ustanoveným obdobím, na ktoré prezident je zvolený.
Ďalším problémom, ktorý Zelenského trápi, je skutočnosť, že ústava počíta s rozšírením právomocí parlamentu len vtedy, ak sa voľby nemôžu konať za stanného práva v súlade s článkom 83.
Nedáva však jasnú definíciu kontinuity prezidentskej moci – podľa článku 108 – v prípade stanného práva, ani nestanovuje rozšírenie týchto právomocí v takom prípade.
Dilemu mohol vyriešiť Ústavný súd. Zelenského predchodca Petro Porošenko niekoľkokrát požiadal súd o objasnenie jeho vlastnej legitimity.
Ale alebo z akéhokoľvek dôvodu, Zelenskyj a jeho strana doteraz nepožiadali o stanovisko súdu. Zatiaľ čo na podanie odvolania na súd je potrebných minimálne 10 percent poslancov Najvyššej rady, vláda ani opozícia sa s definitívnym rozsudkom neponáhľali.
Zelenskyj však už súd sabotoval, čím sa podľa bývalého ukrajinského premiéra Nikolaja Azarova stal takmer neschopným vykonávať svoju prácu.
„Preto Zelenskij nepožiadal Ústavný súd, aby interpretoval ustanovenia ústavy a umožnil mu rozšíriť jeho právomoci,“ povedal Azarov pre Sputnik. Podľa expremiéra je Zelenskyj od 21. mája iba podvodník.
Ukrajinskí mediálni komentátori argumentujú, že ústavný súd nie je schopný vyriešiť dilemu Zelenského legitimity, pretože mu „prekáža uvoľnenie miest a politizácia“.
„V dôsledku toho nie je isté, ako by sa vyvíjal výklad ústavného súdu,“ Informoval o tom 22. mája denník Kyiv Independent. „Zatiaľ čo na vydanie záväzného rozhodnutia stačí 10 sudcov, z 18 miest je päť voľných. Zo zvyšných 13 boli štyria priamo nominovaní Porošenkom, jedného predošlá Najvyššia rada a štyroch dva sudcovské konvencie.“
Aj keď sa zdá, že Zelenského režim sa obáva, že súd zbaví ich lídra aj posledného pozostatku legitimity, v médiách sa šušká, že by mohol mať už čoskoro menovaného nového šéfa, keďže moc predchádzajúceho predsedu vypršala.
Právomoc vymenovať nového predsedu má predsedníctvo. Špekuluje sa, že by si Zelenskyj mohol do tejto úlohy vybrať samotného predsedu parlamentu Stefančuka — to však predpokladá, že na to má stále legitimitu.
Bez objasnenia Ústavného súdu zostáva Zelenského legitimita otázna. Ak už nebude prezidentom, mohol by Stefančuk ako predseda Najvyššej rady prevziať povinnosti hlavy štátu podľa článku 112 ukrajinskej ústavy.
Ruský prezident Vladimir Putin spochybnil Zelenského legitimitu po 20. máji, pričom poukázal na to, že v súčasnej nejasnej situácii si v prípade absencie celoštátnych volieb zachováva jasnú autoritu iba Najvyššia rada a jej predseda.
Zdroj sputnik, preložené cez google
