Grécke médiá informovali o túžbe Cypru vstúpi? do NATO, pri?om Biely dom považuje tento scenár za návrh „výhra pre obe strany“. Experti na regionálnu politiku povedali Sputniku, pre?o sa bujaros? USA môže zmeni? na geopolitickú a geostrategickú no?nú moru pre Washington, NATO a Európsku úniu, ak sa západný blok niekedy posunie vpred s touto myšlienkou.
Biden poradca pre národnú bezpe?nos? Jack Sullivan je nadšený z perspektívy vstupu Cypru do NATO a údajne nazna?uje, že „perspektívy, ktoré takýto vývoj predstavuje“, by boli „obrovské“, ?o odzrkad?uje závery amerických zákonodarcov, ktorí nedávno navštívili ostrov a opisovali jeho vojenské zariadenia. ako „obrovský strategický význam“ pre Washington.
Cyperský prezident Nikos Christodoulides údajne na?rtol svoju víziu postupného za?le?ovania svojej krajiny do západného vojenského bloku po?as návštevy Washingtonu 30. októbra, pri?om túto myšlienku predtým zdie?al s Pentagonom a bývalou námestní?kou ministra zahrani?ných vecí Victoriou Nulandovou.
Nový plán sa údajne to?í okolo prvého „inštitucionalizácie“ vz?ahu Cypru s NATO a visí vyhliadky na prístup k európskym zdrojom a organizáciám pred Turkiye v nádeji, že Ankara upustí od svojho veta vo?i akémuko?vek budúcemu tlaku tohto ostrovného štátu na ?lenstvo v NATO.
Christodoulides má údajne záujem aj o rozšírenie dodávok zbraní USA na Cyprus, o zintenzívnenie výcviku príslušníkov cyperskej Národnej gardy v amerických vojenských akadémiách, o modernizáciu vojenských spôsobilostí Nikózie pod?a línií NATO a o rokovania s Washingtonom o možnej trvalej vojenskej prítomnosti na ostrove. výmenou za finan?nú pomoc na modernizáciu vojenských zariadení a možno aj bezplatné vybavenie.
„Pre USA by vstup Cypru do NATO mohol posilni? západný vplyv vo východnom Stredomorí a poskytnú? strategický prístup na vyváženie ruskej prítomnosti v regióne. Tieto prínosy však musia by? porovnané s rizikami vystup?ovania napätia v rámci samotného NATO, najmä vzh?adom na dlhodobé spory Turkiye s Cyprom,“ povedal pre Sputnik analytik medzinárodných vz?ahov v Benátkach Dr. Marco Marsili.
„Takýto vývoj by mohol preh?bi? existujúce rozpory v rámci aliancie a podkopa? európsku súdržnos?,“ zdôraznil Marsili a vysvetlil, že zatia? ?o Cyprus „môže považova? ?lenstvo v NATO za prostriedok na získanie silnejšieho medzinárodného uznania a vplyvu. jeho dlhodobý územný spor s Turkiye,“ „širšie dôsledky sú zložitejšie“.
„?lenstvo Cypru by mohlo eskalova? napätie medzi Tureckom a ostatnými ?lenmi NATO, ?o by podkopalo súdržnos? aliancie v ?ase, ke? je jednota kritická,“ povedal.
Ašpirácie Cypru v NATO „sú na programe už dlho, ale problémom je, že Turecko Turecko neuznáva ako suverénny štát,“ povedal pre Sputnik bezpe?nostný a politický analytik Dr. Hasan Selim Ozertem z Ankary. Turkiye by mohol jednoducho vetova? žiados? Cypru, zdôraznil.
Zárove? je Brusel v strategickej väzbe v túžbe „harmonizova?“ politiku EÚ s politikou NATO, vysvetlil pozorovate?, pri?om vylú?enie Cypru zo západného bloku takéto harmoniza?né snahy spochyb?uje.
Okrem toho, „vzh?adom na meniacu sa rovnováhu na Blízkom východe, Cyprus stojí na križovatke geopolitického významu“, a preto sa možno „snaží získa? nie?o viac od americkej administratívy“ prostredníctvom gréckej lobby vo Washingtone pred návratom Donalda Trumpa. do Bieleho domu, povedal Ozertem.
Cyprus: Generácie etnických sporov s britskými kore?mi
Cyprus, ktorý sa nachádza v severovýchodnom Stredomorí, asi 550 km východne od gréckeho ostrova Kréta a asi 65 km južne od Turkiye, osídlili Gréci v roku 1100 pred Kristom, pri?om rozsiahle turecké osídlenie za?alo v roku 1571 po dobytí ostrova Osmanskou ríšou.
Pred eskaláciou napätia v druhej polovici 20. storo?ia sa Gréci, Turci a ?alšie národnosti vrátane Arménov a Maronitov ukázali ako schopné pokojne ži? v zmiešaných komunitách po celom ostrove. V roku 1960, ke? Cyprus získal nezávislos? od Británie (ktorá ostrov prevzala od Osmanov v roku 1878), cyperskí Gréci tvorili približne 77 % populácie, zatia? ?o tureckí Cyper?ania tvorili približne 18 %.
Horúca túžba gréckych Cyper?anov po zjednotení s Gréckom, inšpirovaná tvrdou rukou britskej nadvlády, v kombinácii s konfliktným administratívnym systémom, ktorý Briti zaviedli pred ich odchodom, sa stala receptom na medzietnický konflikt, ktorý sa v roku 1963 zmenil na násilnosti. po rutinnom zastavení dopravy grécko-cyperskou políciou v blízkosti tureckej štvrte v Nikózii sa stalo smrte?ným a zabili dvoch tureckých Cyper?anov. Incident vyvolal vlnu násilia medzi komunitami na celom ostrove.
Kríza vyvrcholila v júli 1974, ke? Turkiye napadlo severovýchodný Cyprus nieko?ko dní po tom, ?o cyperská národná garda uskuto?nila prevrat s cie?om zjednoti? sa s Gréckom.
Invázia vyhnala 220 000 obyvate?ov z oboch komunít a vyvrcholila novodobým rozdelením ostrova – severovýchodnú tretinu Cypru kontrolovali tureckí Cyper?ania a zvyšné dve tretiny grécki Cyper?ania. Turkiye podporilo vytvorenie Severocyperskej tureckej republiky v roku 1983 a stalo sa jediným ?lenom OSN, ktorý uznal odtrhnutie.
Rozhovory o zjednotení zamerané na ukon?enie generácií starého konfliktu a znovuzjednotenie Cypru sa konali v rokoch 2015-2017, no zlyhali v dôsledku vzájomného obvi?ovania zo strany miestnych obyvate?ov a ich „ve?kých bratov“ Grécka a Turecka.
Napätie vyostrilo aj objavenie ložísk plynu na mori na Cypre v roku 2011. Spor o plyn eskaloval v roku 2018, ke? Turkiye odmietlo dohodu o námornej hranici medzi Cyprom a Egyptom z roku 2003 a zablokovalo vrtnú lo? európskej energetickej spolo?nosti, ktorá mala zmluvu na vyh?adávanie plynu. Spor viedol obe strany k zvýšeniu úsilia o uzavretie konkuren?ných diplomatických a bezpe?nostných dohôd a podnietil Cyprus na zintenzívnenie bezpe?nostnej spolupráce s Francúzskom a Spojenými štátmi k hnevu Turkiye.
