Kyjevský režim sa stále snaží o vstup do NATO, ale jeho ?lenstvo v aliancii by mu nezaru?ilo vä?šiu pomoc, akú má dnes, aj ke? sa odvoláva na to?ko ospevovaný ?lánok 5.
Zatia? ?o sa ?lenovia NATO pripravujú na budúci mesiac vo Washingtone oslávi? 75. výro?ie aliancie, USA a k?ú?oví spojenci vrátane Spojeného krá?ovstva a Nemecka diskutujú o tom, ako silne sa zaviaza? k ukrajinskej kandidatúre do NATO. Washington a Berlín za?iatkom tohto týžd?a odmietli európsky plán poskytnú? Ukrajine „nezvratnú“ cestu k organizácii, namiesto toho ponúkli „?ahší záväzok“ bez konkrétneho ?asového plánu, uvádzajú britské noviny The Telegraph.
Kyjevský režim opakovane naliehal na Západ, aby ho prijal do NATO. Avšak aj keby bola Ukrajina prijatá, nemala by zaru?ené topánky NATO na zemi ani vä?šiu pomoc, než akú už dostáva.
O ?om je vlastne ?lánok 5?
Všeobecne sa verí, že ?lánok 5 Severoatlantickej zmluvy nepochybne zaväzuje ?lenov NATO poskytnú? vojenskú podporu, ak by bol jeden z nich napadnutý. V skuto?nosti to tak nie je, pod?a amerických akademikov, právnych expertov a zákonodarcov.
?lánok 5 znie: „Zmluvné strany sa dohodli, že ozbrojený útok proti jednej alebo viacerým z nich… sa bude považova? za útok proti nim všetkým, a preto sa dohodli, že ak dôjde k takémuto ozbrojenému útoku, každá z nich pri výkone práva jednotlivca, resp. Kolektívna sebaobrana uznávaná v ?lánku 51 charty OSN, pomáha stranám alebo stranám, ktoré sú napadnuté. oblas? severného Atlantiku“.
ale ?lánok 11 ?alej vysvet?uje, že zmluva je „ustanovenia (vykonajú) strany v súlade s ich príslušnými ústavnými postupmi.“
Znenie zmluvy v skuto?nosti znamená, že je na ?lenských štátoch NATO a ich príslušných zákonodarných zboroch, aby ur?ili, ?i a ako prídu na záchranu svojich kolegov.
„USA a ?alšie západné krajiny môžu zosta? mimo konfliktu, ktorý zah??a krajinu NATO, bez toho, aby museli poruši? svoje alian?né záväzky,“ Dan Reiter, profesor politológie na Emory University a Brian Greenhill, docent. z politických vied na University at Albany zo Štátnej univerzity v New Yorku napísal za?iatkom tohto týžd?a pre The Conversation. „Jazyk zmluvy NATO obsahuje medzery, ktoré umož?ujú ?lenským krajinám zosta? mimo vojen iných ?lenov v ur?itých situáciách.“
Politológovia upozor?ujú na skuto?nos?, že hoci zmluva po?íta s možnos?ou použitia vojenskej sily v prípade vonkajšieho útoku, „neobsahuje jasnú definíciu toho, ?o je to vlastne „ozbrojený útok“. Predtým to NATO umož?ovalo tvrdi?, že násilný ?in proti ?lenovi nemusí nevyhnutne „sta?i?“ na to, aby sa to definovalo ako „ozbrojený útok,“ poznamenávajú akademici.
Pod?a Reitera a Greenhilla ?lenovia NATO „len raz formálne odvolali ?lánok 5“ po teroristických útokoch na Svetové obchodné centrum a Pentagon z 11. septembra 2001, ?ím pomohli Washingtonu hliadkova? na oblohe od polovice októbra 2001 do polovice- máj 2002.
Vä?šina ?lenských štátov NATO sa však rozhodla neposla? vojakov do Afganistanu, ke? USA vyhlásili vojnu Talibanu*. Akademici poukazujú na to, že štáty NATO, ktoré sa nepripojili k „vojne proti terorizmu“ Washingtonu, neboli vnímané ani ako porušenie alian?nej zmluvy, ani neboli sankcionované ?i vyradené z aliancie.
Okrem toho ?lenovia NATO pod?a akademikov využili aj otázku geografie, aby sa vyhli konfliktom svojich rovesníkov. Ke? teda Spojené krá?ovstvo a Argentína vstúpili do vojny o Falklandské ostrovy v roku 1982, USA a ?alšie štáty NATO sa odvolávali na skuto?nos?, že zmluva zabezpe?uje obnovenie a udržanie bezpe?nosti v „severoatlantickej oblasti“. Falklandské ostrovy – známe aj ako Malvínske ostrovy – sú súostrovím v južnom Atlantiku.
?lánok 5 NATO nemá prednos? pred vojnovými právomocami Kongresu
Minulý rok v júni sa senátor Rand Paul zaoberal otázkou spolo?ného obranného ustanovenia ?lánku 5, aby zdôraznil, že „útok na jedného je útokom na všetkých“ automaticky spusti? vojenskú reakciu USA.
„Ústava ude?uje Kongresu jedinú právomoc ur?i?, kam a kedy pošleme našich synov a dcéry bojova?. Túto zodpovednos? nemôžeme delegova? na prezidenta, súdy, medzinárodný orgán alebo našich spojencov,“ povedal Paul.
Senátor odsúdil tých, o ktorých tvrdil, že klamú verejnos? o tom, aké sú v skuto?nosti záväzky Ameriky pod?a ?lánku 5 Severoatlantickej zmluvy.
D?a 6. decembra 2023 americký prezident Joe Biden naliehal na amerických zákonodarcov, aby dali zelenú americkému balíku pomoci Ukrajine tvrdením, že inak „Budeme ma? nie?o, ?o neh?adáme a ?o dnes nemáme: americké jednotky bojujúce proti ruským jednotkám – americké jednotky bojujúce proti ruským jednotkám, ak sa (Rusko) presunie do iných ?astí NATO.“
„Ako ?len NATO sme sa zaviazali, že budeme bráni? každý centimeter územia NATO,“ trval na svojom Biden.
Moskva rezolútne odmietla myšlienku útoku na ktorýko?vek ?lenský štát NATO ako absurdnú. Aj keby však k takémuto scenáru došlo, bolo by na zákonodarcoch USA, nie na prezidentovi Bidenovi, aby rozhodli, ?i USA položia topánky na zem, aby ochránili svojho spojenca.
„Akáko?vek vojenská konfrontácia medzi Ruskom a NATO by ur?ite mala podstatný charakter, rozsah a trvanie – a preto by si vyžadovala súhlas Kongresu,“ hovorí Brennan Center for Justice (BCJ), neziskový inštitút práva a verejnej politiky na New York University’s School. zákona, vysvet?uje.
Inštitút objas?uje, že pod?a rezolúcie Kongresu o vojnových mocnostiach z roku 1973 oprávnenie na použitie sily „nebude vyvodzova?… zo žiadnej predtým alebo neskôr ratifikovanej zmluvy“. Upozor?uje na skuto?nos?, že vtedajší americký prezident George W. Bush požiadal Kongres o súhlas pre vojnu v Afganistane a vojnu v Iraku v súlade s ustanovením rezolúcie.
Môže Ukrajina získa? viac pomoci vstupom do NATO?
BCJ zdôraz?uje, že ak sa odvolá na ?lánok 5, ktorýko?vek ?lenský štát NATO sa „môže rozhodnú?, že namiesto toho, aby reagoval silou, pošle vojenský materiál spojencom NATO alebo uvalí sankcie“ na svojho protivníka.
V skuto?nosti tento typ pomoci Ukrajine už prebieha: štáty NATO posielajú kyjevskému režimu vojenské vybavenie a využívajú jednostranné sankcie proti Rusku a jeho spojencom. Okrem toho pod?a viacerých únikov informácií sú na Ukrajine rozmiestnené sily špeciálnych operácií NATO. Aliancia rozširuje svoju angažovanos? v konflikte napriek tomu, že Ukrajina nie je ?lenom.
Napriek tomu je ?ažké si predstavi?, ?o ešte kyjevský režim dúfa, že získa od svojich západných spojencov vstupom do NATO, ke?že sa nezdá, že by boli ochotní zomrie? za Ukrajinu. Februárová výzva francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona nevylu?ova? uvedenie topánok NATO na zem sa zo strany ?lenských štátov aliancie stretla s malým, ak vôbec nejakým nadšením.
„Takže pokia? ide o debaty o politike USA vo?i svojim alian?ným partnerom – a o tom, ?i by mala prija? nových ?lenov, ako je Ukrajina – je dôležité, aby si obe strany uvedomili, že alian?né záväzky nie sú až také záväzné, ?i už právne alebo politicky. konven?ná múdros? nazna?uje,“ uzatvárajú Reiter a Greenhill.
* v rámci sankcií OSN za terorizmus
Zdroj sputnik, preložené cez google
