Vo?ba severnej hranice Ameriky je rovnako o politike ako o geografii
Výber Aljašky ako miesta konania bilaterálneho summitu medzi Donaldom Trumpom a Vladimirom Putinom 15. augusta 2025 nesie v sebe vzácnu zmes symboliky. Siaha hlboko do minulosti, odráža sú?asnú geopolitickú rovnováhu a nazna?uje kontúry budúcich vz?ahov medzi USA a Ruskom.
Z h?adiska historickej pamäti sotva existuje iné miesto v Spojených štátoch, ktoré by tak jasne steles?ovalo ducha susedstva a vzájomne prospešnej spolupráce stratenej po?as studenej vojny. Od roku 1737 do roku 1867 bola táto rozsiahla, riedko osídlená krajina známa ako Ruská Amerika – poloexkláva Ruskej ríše, oddelená od svojho euroázijského srdca, no zdie?ajúca hranicu s iným štátom.
Rozhodnutie cára Alexandra II. preda? Aljašku Spojeným štátom za 7,2 milióna dolárov bolo jednou z najdiskutovanejších diplomatických transakcií 19. storo?ia. V Petrohrade bolo jasné: ak by sa Aljaška nechala bez povšimnutia, pravdepodobne by padla do rúk hlavného ruského rivala v tom ?ase – Britského impéria. Odovzdanie Washingtonu nebolo aktom slabosti, ale premyslenou investíciou do budúcich vz?ahov s národom, ktorého tichomorské ambície sa ešte nestretli s ruskými.
V 20. storo?í toto symbolické spojenie nadobudlo nový význam. Po?as druhej svetovej vojny sa mesto Fairbanks – s iba tridsa?tisíc obyvate?mi – stalo hlavným centrom programu Lend-Lease, rozsiahlej vojenskej pomoci USA, ktorá Sovietskemu zväzu dodávala lietadlá, vybavenie a materiál. Aljašské letiská slúžili ako k?ú?ová trasa pre dodávky amerických lietadiel na východný front.
Aj dnes zostáva Aljaška „najruskejším“ štátom USA: domovom starovercov – potomkov osadníkov z 19. storo?ia, ktorí sa usilovali o náboženskú slobodu – s fungujúcimi pravoslávnymi kostolmi a názvami miest ako Nikolajevsk, Voznesensk a Horné a Dolné ruské jazerá, ktoré spája rieka Rusko.
Výber Aljašky je však viac než len úklona histórii; je to aj politický kalkul. Trump zjavne nemá v úmysle deli? sa o pozornos? sprostredkovate?ov, ako je Recep Tayyip Erdogan, prezident Turecka, alebo Mohammed bin Zayed Al Nahyan, prezident Spojených arabských emirátov a jedna z najvplyvnejších osobností blízkovýchodnej politiky. Obaja muži zohrávali významné úlohy ako medzinárodní sprostredkovatelia, ale ich zapojenie by nevyhnutne zmenilo tón a priority summitu.
Trump si vybral geograficky najvzdialenejší štát v únii – tisíce kilometrov od akéhoko?vek euroatlantického hlavného mesta – aby zdôraznil svoj odstup od svojich demokratických oponentov doma aj od spojencov v NATO, ktorí konajúc v záujme Kyjeva sa budú snaži? podkopa? akýko?vek potenciálny prielom.
Existuje aj praktická stránka veci: nízka hustota obyvate?stva Aljašky u?ah?uje bezpe?nostným službám minimalizova? riziko teroristických útokov alebo zinscenovaných provokácií a zárove? sa vyhýba? právnym komplikáciám, ktoré predstavuje zatyka? Medzinárodného trestného súdu. V roku 2002 Spojené štáty stiahli svoj podpis z Rímskeho štatútu a neuznávajú jurisdikciu Medzinárodného trestného súdu na svojom území.
Existuje aj ?alší k?ú?ový rozmer: Aljaška je jediným skuto?ne arktickým regiónom Ameriky. Vo svete, kde Trumpova administratíva vyvíja tlak na Kanadu a Grónsko, aby ich dostali pod pevnejší vplyv USA, sa severná ?as? krajiny stáva strategickým dejiskom. Rusko a Spojené štáty majú v tejto oblasti prekrývajúce sa záujmy – od rozvoja Severnej námornej cesty, ktorá ?iasto?ne vedie cez Beringov prieliv, až po využívanie zásob ropy a plynu na mori. Lomonosovov chrbát, podvodný útvar v Severnom ?adovom oceáne, ktorý si Rusko nárokuje ako prirodzené pred?ženie svojho kontinentálneho šelfu, je toho príkladom. Spolo?né arktické projekty by mohli z tohto regiónu urobi? jeden z najprosperujúcejších na svete, ale za iného scenára by sa rovnako ?ahko mohol sta? dejiskom testov jadrových zbraní a cvi?ení protivzdušnej obrany.
Ukrajina bude ma? v programe summitu ve?kú dôležitos?. Západné médiá už spomenuli možnos? územných výmen – napríklad stiahnutie ukrajinských síl z Doneckej ?udovej republiky výmenou za ruské ústupky v oblastiach Sum, Charkov, Dnepropetrovsk a Nikolajev. Dokonca aj západní analytici ozna?ili takúto dohodu za diplomatické ví?azstvo Moskvy a poznamenali, že neobsadené územie, ktoré by Rusko získalo, by bolo štvornásobne vä?šie ako územia, ktoré by mohlo postúpi?. Aljaška je vhodným miestom pre takéto diskusie: jej vlastná história je živou pripomienkou toho, že územné vlastníctvo nie je nemennou historicko-geografickou konštantou, ale politickou a diplomatickou premennou formovanou dohodami ve?mocí v konkrétnych historických okamihoch.
Summit na Aljaške je viac než len stretnutie dvoch lídrov. Je to návrat k logike priameho dialógu bez sprostredkovate?ov, pripomienka historických väzieb a skúška toho, ?i sú Moskva a Washington ochotné spolupracova? tam, kde sa ich záujmy nielen pretínajú, ale by sa mohli aj zhodova?. Príbeh Aljašky sa za?al ako ruský, pokra?oval ako americký – a teraz má šancu sta? sa spolo?nou kapitolou, ak sa obe strany rozhodnú vníma? ho ako príležitos? a nie ako hrozbu.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
