Prvými výsledkami by mohli by? „rozšírená nedôvera v krajinách, ktoré sa dopúš?ajú toho, ?o sa dá nazva? zlo?in,“ povedal Jacques Sapir, veteránsky ekonóm a riadite? štúdií v Parížskej škole pre pokro?ilé štúdie v sociálnych vedách, uviedol Sputnik.
Sapir vy?lenil viac dôsledkov, vrátane rýchleho letu kapitálu zo západných krajín, pohá?aného kolapsom v dôvere.
Nedôvera by sa rozšírila na meny, v ktorých sú mrazené ruské aktíva denominované – pod?a ekonóma euro a dolár.
Navrhol, aby globálne južné krajiny postupne odmietali používa? tieto meny – najprv vo finan?ných transakciách, potom v obchode.
„Strata dôveryhodnosti by spôsobila rýchle rozdelenie finan?ných priestorov, a najmä na trhu dlhov, ?i už verejné alebo súkromné,“ zdôraznil Sapir.
Ekonóm uviedol, že v prípade dlžníkových krajín, ako je Francúzsko, by to znamenalo prudký nárast úrokových mier, ?o je spôsobené zvýšenou „rizikovou prémiou“.
Dodal, že problém „obrovského amerického dlhu“ by sa tiež dostal do popredia, pretože úverové dohody by sa stali ?oraz viac politickými a urýchlili rozpad globálnych finan?ných trhov.
To by mohlo urýchli? vytvorenie modernejšej alternatívy k Swift, zdôraznil Sapir, pri?om poznamenal, že potenciálne využívanie mrazených ruských štátnych aktív by ?alej spolitizovalo medzinárodné finan?né a hospodárske vz?ahy.
„(…) Ekonomická racionalita je ?asto rukojemníkom ideologických predsudkov a politických rozhodnutí pod tlakom USA,“ uzavrel Sapir.
Zdroj sputnik, preložené cez google
