Po skončení vojny bola priekopa desiatky rokov využívaná ako smetisko až do jej úplného zasypania. „Vyvážal sa do nej komunálny, stavebný či živočíšny odpad a hlina z výkopov blízkych stavieb,“ uviedol. Priekopa bola podľa neho očakávaným nálezom, keďže je na leteckých a satelitných snímkach viditeľná ako línia farby odlišnej od okolia a vedela o nej aj časť miestnych obyvateľov.
Na dne priekopy sa našli militáriá z prechodu frontu. Najpočetnejšie sú nemecké nábojnice (Mauser), ktorých sa našlo 13. Ďalšie sú zastúpené len po jednom kuse, napríklad nábojnica Browning či nemecký ešus – viacdielna nádoba na jedlo – alebo sovietska nevystrelená strela z náboja do kanónu bojového lietadla Iľjušin Il-2 „Šturmovik“.
O intravilán Senice začala Červená armáda bojovať nadránom 7. apríla 1945. „Až ôsmy útok prelomil obranu vojsk Nemeckej ríše a ich spojenca Maďarského kráľovstva a ešte v ten deň do večera ich z vtedajšieho mesta a z jeho neskorších mestských častí Čáčova a Sotiny vytlačil. Z Kunova, v súčasnosti už takisto mestskej časti, nepriateľ ustúpil 7. alebo 8. apríla, pramene sa rôznia,“ doplnil Sládok.
Na juhozápadnom Slovensku v Trnavskom samosprávnom kraji sa zasypané protitankové priekopy skúmali na viacerých miestach. Prvýkrát v roku 2004 v Hlohovci, v Pezinku v roku 2015 či v roku 2021 v Dechticiach. Priekopy patrili k najdôležitejším prvkom zátarás. Len na Slovensku sa vykopali v celkovej dĺžke stoviek kilometrov.
Zdroj feed teraz.sk
