„V prípade energií dávame veľké peniaze na dotovanie ich cien, v prípade environmentálneho modernizačného fondu sa výnosy z emisných kvót nepoužívajú na dekarbonizačné projekty, ale v princípe sa roztápajú vo vesmíre verejných financií. Dôležité je reálne využiť pomoc, teda tie financie, ktoré sú k dispozícii,“ objasnil Potočár.
Potrebné je aj správne nastavenie procesov, čo podľa neho znamená nájsť spôsob, aby sa projekty dali realizovať a aby ich distribučná sieť dokázala prijať.
„Je to absolútne peklo pre mnohé ‚pokrytecké‘ krajiny, ako sme my. Sú krajiny, ktoré majú šancu to splniť, ide však najmä o severné krajiny,“ uviedol Štefunko.
Cieľ, ktorý požaduje Európska komisia (EK), sa podľa sociológa Michala Vašečku týka rôznych sektorov hospodárstva v rozličnej miere. „Napríklad, pri výrobe energie EK odhaduje, že sa dokážeme stať emisne neutrálnymi v reálnom čase na 100 %,“ priblížil sociológ s tým, že v prípade priemyslu ide o asi 80 %, pričom najväčším problémom je poľnohospodárstvo. „EK odhaduje, že to môže stáť 1,5 % rozpočtu EÚ, teda nejakých 270 miliárd eur,“ dodal.
Dôležitá je podľa neho aj diskusia o otázke, či bude Európa konkurencieschopná aj o 30 rokov. „Dnes sme totiž veľmi kľudní, že Európa má krásnu životnú úroveň. Ale či to tak bude aj o 30 rokov? Dnes máme iné časti sveta tendenciu podceňovať, ale o niekoľko rokov môže byť všetko napríklad s Indonéziou úplne iné,“ uzavrel.
Zdroj feed teraz.sk
