Bratislava 17. novembra (TASR) – Brutálny zásah bezpe?nostných síl proti povolenej demonštrácii 17. novembra 1989 v Prahe odštartoval udalosti, ktoré zásadne zmenili smerovanie spolo?nosti. Viedli k definitívnemu pádu komunistického režimu v ?eskoslovensku a za?ali spolo?enské zmeny vedúce k pokojnému rozdeleniu ?eskej a Slovenskej Federatívnej Republiky na dva samostatné štáty. Dnes (17. novembra) uplynie od týchto udalostí 35 rokov.

Poslanci Národnej rady SR rozhodli 25. októbra 2001 o tom, že 17. november – De? boja za slobodu a demokraciu – bude štátnym sviatkom SR.

„Udalosti Novembra ’89 sú jedným z najvýznamnejších historických mí?nikov našich sú?asných dejín, ktoré sa spájajú s ve?kým vzopätím ob?anov v uliciach požadujúcich slobodu, demokraciu a dodržiavanie ?udských a ob?ianskych práv,“ povedala pre TASR Júlia ?ížová z Oddelenia najnovších dejín Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV).

Pád komunizmu v ?eskoslovensku priniesol výrazné zmeny najmä v spolo?ensko-politickej a ekonomickej oblasti. Súviseli s prechodom z diktatúry vládnucej komunistickej strany k demokratickému usporiadaniu. Koniec mocenského monopolu Komunistickej strany ?eskoslovenska znamenal jednak obnovenie princípov demokracie, slobody, humanizmu a plurality, ale aj ve?ké legislatívne a štrukturálne zmeny, obnovenie súkromného vlastníctva a trhového hospodárstva.

Na dianie v ?eskoslovensku, ako aj v ?alších socialistických štátoch mali zna?ný vplyv zásadné politicko-ekonomické reformy, známe ako „perestrojka“ (prestavba) a „glasnos?“ (otvorenos?), ktoré presadzoval od druhej polovice 80. rokov minulého storo?ia novozvolený generálny tajomník Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Michail Gorba?ov.

„?o sa však týka ?eskoslovenska, je celkom dôležité poveda?, že Gorba?ovova politika nezasahovania do vnútropolitického diania v krajinách východného bloku viedla k tomu, že vývoj v jednotlivých štátoch bol ponechaný na jednotlivé politické vedenia a ob?anov, ?iže funkcionárske elity už nemohli o?akáva? zásah zo strany Sovietskeho zväzu, ako to bolo v roku 1956 v Ma?arsku alebo v roku 1968 v ?eskoslovensku,“ pod?iarkla histori?ka SAV.

Novembrové i ponovembrové státisícové mítingy sa niesli v atmosfére spolupatri?nosti a vzájomnej priazne, a to napriek zna?nej frustrácii v spolo?nosti a hnevu ?udí volajúcich po zmene. Tieto udalosti dostali pomenovanie „Nežná revolúcia“, pretože duch Novembra ’89 a filozofia novembrových námestí vychádzali z princípu nenásilia, porozumenia a snahy o dialóg.

„Aj samotný názov hnutia Verejnos? proti násiliu je ur?itým vymedzením sa vo?i praktikám režimu, ktorý ?asto postupoval vo?i svojim oponentom ve?mi kruto. Takže to heslo ‚Nie sme ako oni‘ sa premietlo aj do protestov. A ?o sa týka atmosféry na námestiach, pre mnohých je dodnes November ’89 naozaj takým formatívnym až katarzným zážitkom spojeným s ve?kou emóciou,“ uviedla ?ížová.

Od novembrových udalostí uplynulo 35 rokov. Avšak aj v sú?asnosti je nemálo takých, ktorí vyjadrujú sklamanie z ponovembrového vývoja. Histori?ka poukázala na to, že prí?in je viacero. Jednou z nich je skuto?nos?, že mnoho ?udí sa v dôsledku zásadných spolo?ensko-ekonomických zmien zrazu ocitlo bez zamestnania a poci?ovali neistotu z nového spôsobu života. Vieru ?udí naštrbili aj kontroverzné privatizácie, príliš ve?ké o?akávania ?i nárast kriminality, korupcie a klientelizmu.

„Dôležitý faktor je fenomén nostalgie, ?o dnes vnímame pomerne rozšírene v našej spolo?nosti. Teda nostalgia za ur?itou dobou, ktorú dnes ?udia reflektujú tak, že prakticky bola síce nejakým spôsobom regulovaná štátom a život v nej bol istým spôsobom nalinkovaný, ale zárove? išlo aj o obdobie, ktoré bolo istým spôsobom bezpe?né, isté, predvídate?né, ?iže boli tam ur?ité istoty, ktoré potom ?udia stratili. A tá nostalgia je, dá sa poveda?, aj ur?itým psychologickým mechanizmom, ktorý ?loveku ponúka možnos? prekona? nejaké roz?arovanie z prudkého a ne?akaného prechodu z jedného politického režimu do druhého,“ pripomenula pre TASR histori?ka ?ížová.