Pri príležitosti 20. výročia vstupu Slovenska do EÚ si zaspomínal aj na europarlament, v ktorom pôsobil. „Prvé pocity v EP som zažil už rok pred vstupom Slovenska do EÚ v pozícii pozorovateľa vyslaného Národnou radou SR. Obrovské priestory, nekonečné zástupy ľudí, dnes už viac než 750 poslancov. V zakladajúcom roku 1958 ich bolo 142. Rovnakými kolosmi sú štruktúry Európskej rady a Európskej komisie, nehovoriac o ďalších doplnkových inštitúciách, spadajúcich do celého systému orgánov EÚ. Nevyhnutne blikne otázka, či je to efektívne a kde sa to zastaví. A tiež otázka, kde sa nachádza a ako funguje mozog toho všetkého,“ uviedol.
Dianie v europarlamente sleduje aj v súčasnosti. „Nedá sa tomu vyhnúť,“ poznamenal. Veľa sa podľa neho nezmenilo. „Originálne kompetencie Európskeho parlamentu sa našťastie nijako radikálne nezvýšili. Ide o to, že v EP neplatí právo veta a veľké štáty alebo záujmové skupiny štátov by vedeli bez problémov prehlasovať svojich oponentov z iných štátov,“ podotkol.
Zmenu vníma Kozlík vo výraznejšej diferenciácii politických skupín. „Hegemónia ľudovcov a socialistov sa výrazne oslabila. To je možné pokladať za dobré, keďže sa v pléne rozšírilo názorové spektrum. Odráža to posuny v politických štruktúrach členských štátov EÚ,“ vysvetlil.
Europoslanci sú podľa Kozlíka na Slovensku stále vnímaní ako niečo exotické s vysokými príjmami. „Dlhodobo sa pohybujú v našom priestore ako odtrhnuté vagóny a ich začlenenie do reálneho mediálneho a politického života je úplne okrajové. Výraznejšie sa objavia viac-menej v čase volieb do EP,“ poznamenal.
V maďarskom parlamente majú podľa Kozlíka europoslanci ako prísediaci svoje lavice. „V Česku je europoslancov často vidno v politických diskusiách ako partnerov domácich politikov. Výsledkom istého mediálneho prehliadania slovenských europoslancov, ale aj národnej vlastnosti Slovákov – závisti, je následne nízka volebná účasť v eurovoľbách,“ doplnil. Najbližšie eurovoľby budú na Slovensku 8. júna.
Zdroj feed teraz.sk
