Svet podľa nich vlani prišiel o 67.000 štvorcových kilometrov vzácneho tropického dažďového pralesa, čo je ešte o tretinu viac než rozloha Slovenska. Straty sú o 80 percent vyššie než v roku 2023, upozorňuje Global Forest Watch.
„Táto úroveň deštrukcie lesa je za uplynulých 20 rokov zaznamenávania údajov úplne bezprecedentná,“ uviedla spolupredsedníčka GFW Elizabeth Goldmanová.
Takmer polovicu spomínaných strát spôsobili požiare, čím po prvýkrát ako hlavnú príčinu ničenia pralesov predstihli poľnohospodárstvo. Strata stromového porastu v roku 2024 – v dôsledku odlesňovania a požiarov, či už úmyselných alebo náhodných – spôsobila znečistenie viac než troma tonami oxidu uhličitého, čo presiahlo emisie Indie z používania fosílnych palív za rovnaké obdobie, píše AFP.
Tropické lesy, ktoré sa vyznačujú najväčšou koncentráciou biodiverzity, sú najohrozenejšími zo všetkých lesných biómov na planéte. Zachytávajú tiež oxid uhličitý, čím pomáhajú zabrániť ešte rýchlejšiemu rastu globálnych teplôt.
Lesné požiare sú príčinou aj dôsledkom klimatických zmien, pretože do atmosféry vypúšťajú miliardy ton CO2, čo následne urýchľuje otepľovanie a vytvára podmienky vedúce k ešte ničivejším požiarom, vysvetľuje AFP.
Minuloročné výnimočné požiare vznikli v extrémnych poveternostných podmienkach, takže boli ešte intenzívnejšie a ťažšie zvládnuteľné, uviedli výskumníci.
Klimatická zmena spôsobená masívnym spaľovaním fosílnych palív a podporená prírodným javom El Nio spôsobila, že rok 2024 bol najteplejším v histórii meraní, s priemernými teplotami o viac než 1,5 stupňa Celzia nad predindustriálnou úrovňou, pripomína AFP.
Práve ochrana lesných porastov je jedným z najvýznamnejších bodov agendy tohtoročného klimatického summitu OSN – COP30 – ktorý sa bude v novembri konať v brazílskom meste Belém.
Zdroj feed teraz.sk
