Milý Danny, nie je to tak dávno, čo som Ti tridsiateho novembra poslal do nespravodlivej a neopodstatnenej väzby pozdrav z Kysúc. Dnes sa Ti ozývam znovu, tentoraz tesne predtým, ako sa Tvoj vykonštruovaný „prípad“ dostane konečne po deviatich zbytočne naťahovaných mesiacoch pred súd. Reagujem týmto zároveň aj na Tvoj mimoriadne emotívny a právom rozhorčený vianočný pozdrav, ktorý si uverejnil na Štedrý deň.
Mali sme sa stretnúť pätnásteho decembra, všetko bolo pripravené, ale zasiahla bohužiaľ chrípka presne v čase keď si aj Ty písal, že máš asi zápal pľúc. Odvtedy sa s tým mojím vírusovým ochorením ako senior s oslabenou imunitou ťahám. Na čas som musel prestať písať komentáre a iba teraz sa znovu ako tak rozbieham, ale myslím na Teba každý deň. Chcem Ti na diaľku takto verejne vyjadriť podporu a kolegiálnu solidaritu s vierou, že to budúci týždeň dopadne dobre a Ty v tej Bratislave konečne odídeš zo súdu a z väzby ako slobodný človek so vztýčenou hlavou.
V Tvojom vianočnom posolstve bolo cítiť hlbokú nespokojnosť, sklamanie a trpkosť, ktorej sa vôbec nečudujem. Ty vieš dobre prečo ju s mojimi skúsenosťami zdieľam plným právom s Tebou aj ja. Povedal som Ti o tom viac na našom prvom stretnutí pred takmer rokom – bolo to jedenásteho februára počas nášho spoločného obeda. Myslím, že to teraz chápeš ešte lepšie ako vtedy. Nielen pokiaľ ide o to ako s Tebou štát zo strany OČTK zaobchádza, lebo to je teraz Tvoja bezprostredná osobná skúsenosť, ale aj pokiaľ ide o nepochopiteľné a trvalé nedocenenie takzvanej novinárskej alternatívy zo strany mocných vo všeobecnosti. Tí sa dostali tam kde teraz sú vo výraznej miere aj vďaka Tvojej a našej práci. Zrejme sa spoliehajú, že do tej istej rieky sa dá vstúpiť opakovane….
Ako si zároveň vo svojom vianočnom posolstve povedal mrzí Ťa, že si nestihol koncom apríla snem alternatívnych médií v Orechovej Potôni lebo Ťa v apríli vzali do väzby. Lenže Danny, Ty si predsa nemusel o nič prísť, spomínaš si? Máš dobrú pamäť, určite si spomínaš ako sme spolu presne takto pred rokom v januári 2025 hovorili o mojom návrhu, že hoci som bohužiaľ ďaleko na Kysuciach, zorganizujem v Bratislave neformálne pracovné stretnutie všetkých alternatívnych novinárov. Poslal som Ti, a s Tebou prekonzultoval, aj mnou navrhnutý zoznam tridsiatich-dvoch novinárov, ktorých som chcel pozvať. Potreboval som pre ten projekt iba minimálnu podporu, Tvoju a Palovu, a to iniciatívne pracovné podujatie, nič honosné alebo medializované, sa mohlo uskutočniť hneď vo februári, prípadne najneskôr v marci, čo by si bol stihol.
V mojom pláne som to stretnutie nazval Konventom – mal to byť priebežne organizovávaný občasný diskusný Konvent. Hoci som starý nepotrebný dôchodca, z tých 670 eur dôchodku by som bol na to novinárske stretnutie v Rači zaplatil z vlastného vrecka aj minerálku a kávu pre všetkých. Ako najstarší alternatívny novinár, lebo po smrti Ľuda Števka som bohužiaľ pokiaľ ide o mužov-novinárov alternatívy najstarším ja, hoci najstaršou je v skutočnosti naša kolegyňa Eva. Určite vieš, koho mám na mysli. Škoda, stačilo málo, len podporiť to. Bol by som to celé iba zvolal a na úvod otvoril, nič viac. Lebo ako novinár a komentátor som na definitívnom odchode zo scény, nemám žiadne kariérne ambície niečomu šéfovať, nič nezakladám, nikomu nekonkurujem, na nič neašpirujem a nikam sa natlačím. Bolo by to v mojom veku nielen nenáležité, ale aj smiešne. Určite to chápeš. Navyše, a to Ti poviem veľmi otvorene, moja komentátorská práca pre ľudí je absolútne nezištná. Nik ma neplatí, od nikoho z politiky som nedostal ani cent. Vždy to tak v mojom prípade bolo. Nie som na predaj a nedám sa nikým kúpiť. Ak by to bol niekto skúsil, tak ho vyrazím von tak, že zoberie so sebou nielen dvere ale aj zárubňu. 1/3
Zdroj telegram
