Povstalecké filmy preslávili Chudíka, Rajniaka, Mistríka aj Kňažka

Bratislava 26. augusta (TASR) – Ladislav Chudík patril medzi slovenských hercov, ktorých najviac preslávilo účinkovanie v povstaleckých filmoch. Bol súčasťou oboch slávnych snímok zakladateľskej osobnosti slovenskej kinematografie Paľa Bielika. V Kapitánovi Dabačovi stvárnil rovnomenného hrdinu, vo Vlčích dierach si len 24-ročný mladík zahral postavu medika Štefana.

„Ale Chudík ako výborný herec sa objavuje aj v typologicky celkom odlišných postavách zbabelého dôstojníka v Piesni o sivom holubovi (1961) a ležérneho oportunistu v Polnočnej omši (1962),“ povedala pre TASR filmová publicistka, kritička a historička Eva Vženteková. Vo Vlčích dierach si spolu s Ladislavom Chudíkom zahrali bratov Svrčinovcov, ktorí bojovali v čase Slovenského národného povstania (SNP) proti nemeckým okupantom, Mikuláš Huba a Jozef Budský. Nezabudnuteľne stvárnil veliteľa esesákov Hermanna Thieleho František Dibarbora.

Pri mene Ladislav Chudík však možno spomenúť aj povstalecký film V hodine dvanástej, ktorý v roku 1958 nakrútili režiséri Jozef Medveď a Andrej Lettrich. Pre fanúšikov Ladislava Chudíka môže byť zaujímavý hlavne netradičným obsadením herca, ktorý si v ňom vyskúšal úlohu bezcitného nacistického veliteľa.

Vženteková pripomína aj ďalších „klasikov“ domácej kinematografie Ivana Rajniaka a Vlada Müllera, ktorí sa herecky predviedli v komornej zostave Zvonoch pre bosých (1965). Ďalším charizmatickým hercom tých čias bol podľa nej Ivan Mistrík, ktorý hral hlavnú úlohu v dráme Človek na moste (1972), potom v konšpiračno-odbojovej impresii francúzskeho tvorcu Alaina Robbe-Grilleta Muž, ktorý luže (1968). „Po boku nášho zrejme najväčšieho zahraničného hereckého ‚úlovku‘ Jean-Louisa Trintignanta a v dobrodružnej dráme Do posledného dychu (1976) po boku česko-amerického herca Jana Třísku, ktorý rok po uvedení filmu z Československa emigroval,“ poznamenala.

Medzi hercov, ktorí oslovili divákov v povstaleckých a vojnových filmoch, zaradila aj Milana Kňažka. „Ten sa zas stal tvárou historických postáv Jána Nálepku, ktorý zbehol z armády a ako partizán bojoval na sovietskom fronte, v snímke Zajtra bude neskoro (1972) armádneho odbojára, neskôr disidenta a partizána Ľudovíta Kukorelliho v diptychu režiséra Jozefa Režuchu,“ ozrejmuje Vženteková. Spresňuje, že v prvej časti tohto diptychu, v Živote na úteku (1975), štylizovanom na spôsob temných noir filmov, je Kňažko občas vizualizovaný do podoby Alaina Delona, vtedy známeho predstaviteľa francúzskych neo-noir krimináliek. „Príznačné bolo, že v druhej časti diptychu Choď a nelúč sa (1979) postavy tabuizovaných predstaviteľov armády Malára, Markusa a Talského hrali súdobí populárni predstavitelia kladných postáv – Juraj Sarvaš, Štefan Kvietik a Jozef Adamovič, čím tvorcovia filmu vyjadrili svoj postoj k dobovo zaznávanému účinkovaniu armády v povstaleckých dejinách.“

Filmová publicistka, kritička a historička podotkla, že vo všeobecnosti boli súdobí slovenskí herci vo všetkých filmoch herecky veľmi spoľahliví a kvalitní. „Pričom mojím osobným hereckým favoritom týchto dobových snímok je Leopold Haverl v roli doktora Krivoša v Súkromnej vojne (1977) a zo ženských herečiek Elena Zvaríková s Mariou Drahokoupilovou z filmu Veľká noc a veľký deň (1974) a Hilda Augustovičová vo filme V hodine dvanástej (1958),“ uzavrela Vženteková.