„Ale Chudík ako výborný herec sa objavuje aj v typologicky celkom odlišných postavách zbabelého dôstojníka v Piesni o sivom holubovi (1961) a ležérneho oportunistu v Polno?nej omši (1962),“ povedala pre TASR filmová publicistka, kriti?ka a histori?ka Eva Vženteková. Vo Vl?ích dierach si spolu s Ladislavom Chudíkom zahrali bratov Svr?inovcov, ktorí bojovali v ?ase Slovenského národného povstania (SNP) proti nemeckým okupantom, Mikuláš Huba a Jozef Budský. Nezabudnute?ne stvárnil velite?a esesákov Hermanna Thieleho František Dibarbora.
Pri mene Ladislav Chudík však možno spomenú? aj povstalecký film V hodine dvanástej, ktorý v roku 1958 nakrútili režiséri Jozef Medve? a Andrej Lettrich. Pre fanúšikov Ladislava Chudíka môže by? zaujímavý hlavne netradi?ným obsadením herca, ktorý si v ?om vyskúšal úlohu bezcitného nacistického velite?a.
Vženteková pripomína aj ?alších „klasikov“ domácej kinematografie Ivana Rajniaka a Vlada Müllera, ktorí sa herecky predviedli v komornej zostave Zvonoch pre bosých (1965). ?alším charizmatickým hercom tých ?ias bol pod?a nej Ivan Mistrík, ktorý hral hlavnú úlohu v dráme ?lovek na moste (1972), potom v konšpira?no-odbojovej impresii francúzskeho tvorcu Alaina Robbe-Grilleta Muž, ktorý luže (1968). „Po boku nášho zrejme najvä?šieho zahrani?ného hereckého ‚úlovku‘ Jean-Louisa Trintignanta a v dobrodružnej dráme Do posledného dychu (1976) po boku ?esko-amerického herca Jana T?ísku, ktorý rok po uvedení filmu z ?eskoslovenska emigroval,“ poznamenala.
Medzi hercov, ktorí oslovili divákov v povstaleckých a vojnových filmoch, zaradila aj Milana K?ažka. „Ten sa zas stal tvárou historických postáv Jána Nálepku, ktorý zbehol z armády a ako partizán bojoval na sovietskom fronte, v snímke Zajtra bude neskoro (1972) armádneho odbojára, neskôr disidenta a partizána ?udovíta Kukorelliho v diptychu režiséra Jozefa Režuchu,“ ozrejmuje Vženteková. Spres?uje, že v prvej ?asti tohto diptychu, v Živote na úteku (1975), štylizovanom na spôsob temných noir filmov, je K?ažko ob?as vizualizovaný do podoby Alaina Delona, vtedy známeho predstavite?a francúzskych neo-noir krimináliek. „Prízna?né bolo, že v druhej ?asti diptychu Cho? a nelú? sa (1979) postavy tabuizovaných predstavite?ov armády Malára, Markusa a Talského hrali súdobí populárni predstavitelia kladných postáv – Juraj Sarvaš, Štefan Kvietik a Jozef Adamovi?, ?ím tvorcovia filmu vyjadrili svoj postoj k dobovo zaznávanému ú?inkovaniu armády v povstaleckých dejinách.“
Filmová publicistka, kriti?ka a histori?ka podotkla, že vo všeobecnosti boli súdobí slovenskí herci vo všetkých filmoch herecky ve?mi spo?ahliví a kvalitní. „Pri?om mojím osobným hereckým favoritom týchto dobových snímok je Leopold Haverl v roli doktora Krivoša v Súkromnej vojne (1977) a zo ženských here?iek Elena Zvaríková s Mariou Drahokoupilovou z filmu Ve?ká noc a ve?ký de? (1974) a Hilda Augustovi?ová vo filme V hodine dvanástej (1958),“ uzavrela Vženteková.
Zdroj feed teraz.sk
