Povrchové vody Severného mora boli toto leto rekordne teplé

Hamburg 2. septembra (TASR) — Priemerná teplota povrchových vôd v rozsiahlych oblastiach západného a juhozápadného Severného mora, siahajúcich až po Lamanšský prieliv, bola po?as tohtoro?ného meteorologického leta (mesiace jún, júl a august) o dva stupne Celzia alebo viac nad dlhodobým priemerom. Zátoka Deutsche Bucht a východné Severné more vrátane oblastí pri Dánsku a Nórsku boli teplejšie o 1,3 stup?a. Vyplýva to z predbežných údajov, ktoré v utorok zverejnil Spolkový úrad pre námornú dopravu a hydrografiu (BSH) v Hamburgu, informuje TASR s odvolaním sa na agentúru DPA.

Predbežné údaje ukazujú, že Severné more malo v lete priemernú teplotu okolo 15,7 stup?a Celzia. Leto v roku 2025 tak tesne prekonalo rekordné letá z rokov 2003 a 2014. V každom prípade sa zaradí medzi tri najteplejšie letá od za?iatku meraní v roku 1969.

Nadpriemerne teplé boli uplynulé leto aj povrchové vody Baltského mora, ktorých priemerná teplota dosiahla pod?a predbežných údajov 16,7 stup?a. Pri severovýchodnom pobreží Nemecka bolo more o 1,5 stup?a teplejšie ako priemer rokov 1997 – 2021, zatia? ?o teploty ?alej na severe boli o dva stupne vyššie.

„Baltské more sa dlhodobo otep?uje rýchlejšie ako Severné more. Naše údaje to potvrdzujú. Od roku 1990 sa Baltské more oteplilo v priemere o takmer dva stupne,“ povedala Kerstin Jochumsenová, vedúca oceánografického oddelenia BSH.

Okrem otep?ovania povrchových vôd sa predlžujú a ?oraz ?astejšie vyskytujú aj extrémne javy, ako sú tzv. morské horú?avy, teda abnormálne vysoké teploty morskej hladiny v porovnaní s typickými teplotami pre konkrétne ro?né obdobie a lokalitu. Na jar tohto roka meracia stanica BSH Leuchtturm Kiel v Baltskom mori zaznamenala 55-d?ovú vlnu horú?av, najdlhšiu od za?iatku meraní v roku 1989.