Posledný vzdor nemeckých vojsk v ČSR sa odohral 12.5.1945 v Sliviciach

Slivice/Bratislava 11. mája (TASR) – Kapitulácia nacistického Nemecka 8. mája 1945 znamenala pre väčšinu sveta ukončenie bojov 2. svetovej vojny a uzatvorenie doposiaľ najtragickejšej kapitoly dejín ľudstva. Kým vo veľkých svetových mestách prebiehali oslavy a nasledujúce dni sa mali niesť v mierovej atmosfére, nebolo tomu všade tak, dokonca ani v Československu.

Posledné boje sa na území Československa definitívne skončili až 12. mája o 03.00 hodine a to v osade Slivice v katastri obce Milín v českom Příbramsku. Od ukončenia posledných bojov 2. svetovej vojny na území Československa tak uplynie v pondelok 12. mája 80 rokov. Pre TASR to pripomenul zástupca riaditeľa Vojenského historického ústavu (VHÚ) a historik Peter Šumichrast.

„Na území bývalého Československa organizovaný odpor nemeckých vojsk definitívne skončil až 12. mája. V tento deň kapitulovali nemecké jednotky, ktorým velil Gruppenführer SS a generálporučík Waffen-SS Carl Friedrich von Pückler-Burghauss, bývalý veliteľ jednotiek Waffen-SS na území Protektorátu Čechy a Morava,“ uviedol historik.

Zároveň pripomenul, že aktu definitívneho oslobodenia predchádzal tvrdý, ale nezmyselný odpor približne 6000 člennej skupiny nemeckých vojakov, ktorí zaujali obranu v priestore Slivíc. Pôvodným zámerom von Pücklera-Burghaussa a jeho mužov bol voľný prechod do americkej zóny, kde sa mali stať americkými vojnovými zajatcami. V čase ich príchodu do tohto priestoru však nedisponovali informáciou, že Američania v súlade s dohodou so Sovietmi definitívne ukončili prevzatie nemeckých vojakov do zajatia.

„Demarkačnú líniu Karlove Vary – Plzeň – České Budějovice štáb nedovoľoval už nikomu prekračovať. Do bojov proti rôznorodej skupine nemeckých vojakov, ktorí zaujali obranu na línii Milín – Slivice – Březnice, sa po neuposlúchnutí výzvy na kapituláciu zapojili okrem miestnych vlastencov aj príslušníci vojenských jednotiek, ktoré patrili do bojovej zostavy sovietskeho 1., 2. a 4. ukrajinského frontu a jednotiek americkej 3. armády, ktoré zabezpečovali líniu medzi sovietskou a americkou zónou,“ zdôraznil Šumichrast.

O veľkosti bojov svedčí aj fakt, že Nemci postavili tri línie ťažkej techniky vrátane tankov, mínometov a cez spomínaných 6000 vojakov. Útok sovietskych vojsk si vyžiadal viac ako 1000 obetí, prevažne z radov nacistických Nemcov. Kapituláciou preživších sa skončili posledné boje na území bývalého Československa.

Kapituláciu za nemeckú stranu podpísal generál von Pückler-Burghauss, ktorý následne spáchal samovraždu. Bol to nemecký šľachtic a veterán 1. svetovej vojny. Kvôli neprehliadnuteľnej jazve na ľavej časti tváre mal prezývku pán Jazva. Častovali ho a oprávnene aj prezývkou Krvavý gróf. Víťaznú stranu zastupoval sovietsky generálmajor Ivan Fedotovič Serjogin, veliteľ 104. gardovej streleckej divízie a americký plukovník Allison, náčelník štábu 4. tankové divízie XII. zboru.

Posledný boj pri Sliviciach pripomína Pamätník víťazstva, ktorého základný kameň položili 10. októbra 1967. Autormi diela sú architekt Václav Hilský a akademický sochár Viktor Dobrovolný.

Pamätník je tvorený dvojicou pylónov a trojicou žulových kvádrov predstavujúcich tri ukrajinské fronty. Pylóny mali symbolizovať dva vztýčené prsty k prísahe nedopustiť ďalší vojnový požiar, podľa iného mali symbolizovať dva posledné záblesky 2. svetovej vojny.