Združenie teda poslancov vyzýva na zabezpečenie zmeny rokovacieho poriadku, ktorá by zabezpečila, aby každý poslanecký návrh zákona bol povinne zverejnený na portáli Slov-Lex, v ktorom by ho mohla pripomienkovať laická a odborná verejnosť, samosprávy, odbory či zamestnávateľské zväzy.
Súčasťou tohto procesu by mala podľa OZ byť aj možnosť využitia inštitútu hromadných pripomienok. Pripomienky predložené počas pripomienkového konania by boli podkladom pre rokovanie výborov a tieto by sa s nimi museli vysporiadať.
Združenie pripomína, že kým vládne návrhy zákonov prechádzajú viacerými kolami odbornej diskusie a hodnotenia vplyvov, poslanecké návrhy sa často prerokúvajú v skrátenom procese, bez odbornej oponentúry a bez vyčíslenia dosahov na verejné financie, podnikateľské prostredie či životné prostredie. Tento proces je podľa neho značne netransparentný a môže vytvárať priestor na presadzovanie záujmov rôznych lobistických skupín či jednotlivcov.
V tejto súvislosti združenie poukázalo na Správu Európskej komisie o stave právneho štátu na Slovensku, podľa ktorej bola v roku 2024 až pri 58 zo 131 prijatých zákonov obmedzená účasť verejnosti. Presne 30, teda viac ako polovica z takto prijatých zákonov, vzišla z poslaneckých návrhov.
„Pripomienkové konanie má zásadný vplyv na zvýšenie kvality prijatých zákonov, zlepšuje právnu istotu a transparentnosť a umožňuje včas identifikovať nedostatky navrhovanej legislatívy. Zákony, ktoré prejdú komplexným pripomienkovým konaním sú výsledkom širšieho spoločenského a odborného konsenzu a nie iba jednostranným mocenským rozhodnutím,“ vysvetľuje riaditeľka VIA IURIS Katarína Batková.
OZ takisto poukázalo na štúdiu Útvaru hodnoty za peniaze, ktorá skúmala proces schvaľovania materiálov na úrovni vlády a parlamentu. Ukázala, že v počte poslaneckých návrhov zákonov patrí Slovensku štvrtá priečka spomedzi 18 hodnotených krajín a zároveň najvyššia spomedzi V4.
„Zavedenie povinného pripomienkového konania pre poslanecké návrhy by odstránilo jeden z najväčších nedostatkov slovenského legislatívneho procesu. Pravidlá pre tvorbu zákonov musia byť jednotné bez ohľadu na to, či ide o vládny alebo poslanecký návrh. Je neprípustné, ak sa závažné zmeny s dosahom na celú spoločnosť robia bez diskusie s odbornou aj širokou verejnosťou,“ doplnila Batková.
Zdroj feed teraz.sk