Poslanci schválili novelu Trestného zákona

Bratislava 8. februára (TASR) – Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) sa má zrušiť. Má tiež dôjsť k viacerým zmenám pri trestných sadzbách, hraniciach škôd pri majetkovej trestnej činnosti aj k úprave premlčacích lehôt. Vyplýva to z novely Trestného zákona z dielne ministerstva spravodlivosti, ktorú vo štvrtok schválili poslanci Národnej rady (NR) SR. Parlament o novele rokoval v skrátenom legislatívnom konaní.

Kauzy, ktoré rieši ÚŠP, majú prejsť do agendy krajských prokuratúr. Vláda pri zmene argumentovala odstránením nesúladu v systéme prokuratúry a názorom expertov hodnotiacich aplikačnú prax. Cieľom bol kompromis medzi rozporuplnými názormi na existenciu ÚŠP a prijatie takej právnej úpravy, ktorá povedie k zvýšeniu efektivity konania prokuratúry ako celku, nezávislosti prokuratúry od politických vplyvov a k rešpektovaniu princípov právneho štátu. Právomoc nad vyšetrovaním trestnej činnosti patriacej do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu má prejsť do pôsobnosti krajských prokuratúr, dohľad nad ich činnosťou Generálnej prokuratúre SR.

Novela tiež mení hranice škôd pri majetkovej trestnej činnosti, skrátiť sa majú premlčacie lehoty pri viacerých skutkoch. Tiež sa majú spresniť pojmy a podmienky spolupráce polície a prokuratúry so spolupracujúcim obvineným.

Novela takisto rozširuje možnosti individualizácie trestu s ambíciou zlepšiť podmienky pre ukladanie primeraných trestov súdmi v jednotlivých prípadoch, „najmä s prihliadnutím na okolnosti spáchaného trestného činu, osobu a pomery páchateľa, a to najmä zavedením dostatočného rozsahu dolnej a hornej hranice sadzieb trestu odňatia slobody a posilnením možnosti ukladania alternatívnych trestov“.

Viac sa majú používať najmä peňažné tresty a tresty domáceho prostredia, úprava reaguje aj na preplnenosť slovenských väzníc. Nová legislatíva má tiež zmierniť neprimerane prísne sankcie pri niektorých druhoch trestných činov s ohľadom na spoločenskú nebezpečnosť jednotlivých trestných činov, konkrétny chránený záujem a jeho význam. „Zosúlaďujú sa trestné sadzby pri niektorých trestných činoch a odstraňujú sa neodôvodnené rozdiely a nesystémové nastavenie niektorých trestných sadzieb. Upravujú sa hranice škody tak, aby to zodpovedalo aktuálnej spoločensko-ekonomickej situácii a jej predpokladanému vývoju v najbližšej dobe, a to najmä s prihliadnutím na historickú, súčasnú a očakávanú infláciu,“ odôvodnil rezort spravodlivosti v dôvodovej správe.