Poslanci posunuli do druhého čítania zákon o vzdelávaní dospelých

Bratislava 17. septembra (TASR) – Poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania vládny návrh zákona o vzdelávaní dospelých. Jeho cieľom je sprehľadniť typológiu kvalifikácií uznávaných na Slovensku, zaviesť nové systémové prvky uznávania kvalifikácií na základe vedomostí, zručností a kompetencií nadobudnutých praxou. Má tiež vytvoriť podmienky pre moderný, praktický a efektívny systém celoživotného vzdelávania a zaviesť systém individuálnych vzdelávacích účtov.

Návrh má priniesť úpravu Slovenského kvalifikačného rámca a Národnej sústavy kvalifikácií. Zaviesť sa majú nové systémové prvky overovania vzdelávacích výstupov na základe vedomostí, zručností a kompetencií nadobudnutých praxou, respektíve validáciou vzdelávacích výstupov predchádzajúceho učenia sa.

Legislatívou sa má tiež zaviesť mikroosvedčenie, teda doklad o vzdelávacích výstupoch, ktoré možno získať na základe vzdelávania najmenej v rozsahu 25 hodín. „Vzdelávací program, ktorý vedie k získaniu mikroosvedčenia, môže poskytovať vysoká, stredná škola alebo iná vzdelávacie inštitúcia, ktorá získala súhlas od strednej alebo vysokej školy na poskytovanie vzdelávacieho programu. Stredná škola a vzdelávacia inštitúcia majú byť súčasne certifikovanou vzdelávacou inštitúciou, to znamená majú mať zabezpečený vnútorný systém kvality,“ ozrejmilo ministerstvo školstva.

Zrovnoprávniť sa tiež majú postupy získania úrovne kvalifikácie so stupňom vzdelania v špecifických prípadoch stredného odborného vzdelávania. Po novom by napríklad mala stredná odborná škola, ktorá používa označenie centrum odborného vzdelávania a prípravy, vydať okrem osvedčenia o profesijnej kvalifikácii aj výučný list a vysvedčenie o záverečnej skúške v príslušnom učebnom odbore.

Legislatívnym návrhom sa majú tiež zaviesť individuálne vzdelávacie účty ako súčasť systému celoživotného vzdelávania. „Cieľom je umožniť väčšiemu počtu dospelých v produktívnom veku zapojiť sa do vzdelávania a odbornej prípravy, aby sa zvýšila miera účasti na vzdelávaní a znížil nedostatok zručností bez ohľadu na postavenie na trhu práce alebo zamestnanie. Ide o mechanizmus, prostredníctvom ktorého štát alebo zamestnávateľ uhrádza náklady na uskutočnenie vzdelávania, kariérneho poradenstva pre dospelých alebo overovanie vzdelávacích výstupov,“ dodalo ministerstvo školstva.