-2.2 C
Kosice
sobota, 3 januára, 2026
HomeImportPorucha pohonu si vynútila nižší prelet nad Merkúrom ako bolo v pláne

Porucha pohonu si vynútila nižší prelet nad Merkúrom ako bolo v pláne

Paríž 7. septembra (TASR) – Vesmírna lo? nesúca na palube sondy európskej a japonskej vesmírnej agentúry vykonala v noci na štvrtok prelet nad Merkúrom. Pre poruchu pohonu však letela v menšej výške, ako bolo pôvodne plánované, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

Misia BepiColombo je spolo?nou misiou Európskej vesmírnej agentúry (ESA) a Japonskej agentúry pre výskum vesmíru (JAXA). Na palube nesie dve sondy – európsku Mercury Planetary Orbiter (MPO) a japonskú Mio (Mercury Magnetospheric Orbiter).

Lo? odštartovala ešte v roku 2018 a na obežnú dráhu Merkúra mala vstúpi? v decembri tohto roku. Porucha pohonu v apríli tohto roku si však vyžiadala zmenu trajektórie a spôsobila oneskorenie misie, pretože pohon funguje iba na 90 percent pôvodne plánovaného výkonu. Vesmírna lo? tak na orbitu planéty dorazí v novembri 2026.

Prelet bol štvrtým zo šestice naplánovaných pred vstupom vesmírnej lode na orbitu planéty. Prebehol hladko, uviedlo opera?né stredisko ESA prostredníctvom ú?tu misie na sociálnej platforme X. Zárove? zverejnilo novú fotografiu tejto pustej kamennej planéty ve?kos?ou a povrchom pripomínajúcou Mesiac. Plavidlo preletelo nad planétou vo výške 165 kilometrov, teda o 35 kilometrov nižšie ako pôvodne malo.

Merkúr je vä?šinou k Zemi bližšie ako Mars, no vyslanie sondy k tejto planéte je napriek tomu výrazne náro?nejšie ako vyslanie sondy na Mars. Dôvodom je blízkos? planéty k Slnku a jej nízka hmotnos?. Gravitácia planéty je len o ?osi silnejšia ako gravitácia Mesiaca a v porovnaní s gravitáciou Slnka je ve?mi slabá. Udrža? sondy na obežnej dráhe okolo Merkúru je preto ve?mi náro?né.

„Brzdenie a zastavenie pri Merkúre si vyžaduje výrazne vä?šie množstvo energie ako cesta na Mars,“ vyhlásil pre AFP astronóm Alain Doressoundiram z Parížskeho observatória.

Sondy v okolí planét brzdia pomocou manévra zvaného gravita?ný prak, ktorý im umož?uje nielen brzdi?, ale aj zrých?ova? alebo meni? trajektóriu. Priekopníkom jeho použitia bol taliansky vedec, inžinier a matematik Giuseppe „Bepi“ Colombo (1920 – 1984). Prvý raz ho použil v roku 1974 v rámci misie Mariner 10. Manéver sonde umožnil tri oblety okolo Merkúra namiesto iba jedného. Misia BepiColombo je pomenovaná na po?es? tohto vedca.

Vesmírna lo? sa po príchode k Merkúru rozdelí na tri nezávislé telesá – sondu MTO, sondu Mio a prepravný modul MTM, ktorého úlohou bola doprava oboch sond k Merkúru. Sonda Mio bude skúma? magnetosféru tejto planéty. Sonda MTO ju preskúma množstvom vedeckých prístrojov na svojej palube, okrem iných aj iónovým hmotnostným spektrometrom PICAM skonštruovaným s prispením Ústavu experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied.

Zdroj feed teraz.sk

RELATED ARTICLES

ZANECHAJTE KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Sem zadajte svoje meno

Most Popular

Recent Comments