Populáciu svišťa vrchovského tatranského ohrozujú líšky

Vysoké Tatry 11. apríla (TASR) – Správa Tatranského národného parku (TANAP) sa rozhodla odchytiť a premiestniť líšky v lokalite Skalnatého plesa v 5. stupni ochrany. Cieľom je minimalizovať potenciálne nebezpečenstvo pre svišťa vrchovského tatranského. Informovala o tom hovorkyňa Správy TANAP-u Nina Obžutová s tým, že v posledných rokoch sa líšky vyskytujú čoraz častejšie aj vo vysokých polohách Tatier.

Líšky sa podľa ochranárov prispôsobili a začali sa približovať k ľuďom, čo vedie k nebezpečným interakciám. Ľahko tam totiž nachádzajú zdroj potravy, turisti ich prikrmujú, aby sa s nimi mohli fotiť, v dôsledku čoho strácajú plachosť. Zdržiavajú sa pritom v oblasti, kde žije svišť, jeden z hlavných predmetov ochrany prírody v TANAP-e. Tento veľký hlodavec je totiž významným endemickým druhom pre tatranský ekosystém.

„Ich zdravie a prežitie počas zimy, keď upadajú do hibernácie, sú kľúčové pre udržanie biodiverzity. Po zimnom vyhrabaní sa svišť stáva ľahkou korisťou pre väčších predátorov. Aj keď v súčasnosti neexistuje bezprostredné nebezpečenstvo jeho vyhynutia, prítomnosť líšky predstavuje riziko zníženia jeho početnosti,“ uviedla Obžutová. Líšky lovia najmä menšie zvieratá, ako napríklad hlodavce či hraboše.

Odchytom chcú ochranári zabezpečiť priaznivý stav vysokohorského biotopu a znížiť riziko šírenia parazitov, ktoré môžu mať negatívny dosah na celý ekosystém. Líška bude po odchyte do živolovej pasce opäť vypustená do prírody, avšak v nižších polohách, kde nepredstavuje ohrozenie pre svištiu kolóniu. „Skalnaté pleso bolo desiatky rokov svištím biotopom, kde sa populácii dlhodobo veľmi darilo a kolónia prospievala. V jarnom a letnom období ich bolo počuť aj okolo turistických chodníkov, lanoviek či zjazdoviek. Žiaľ, posledné roky začali v tejto lokalite ubúdať a jedným z dôvodov môžu byť aj líšky,“ skonštatoval riaditeľ Správy TANAP-u Peter Olexa. Tvrdí, že zakročiť bude potrebné aj v okolí ostatných vysokohorských chát.

Líšky sú na Slovensku najrozšírenejší a najprispôsobivejší predátori. Zároveň sú najväčším voľne žijúcim rezervoárom rôznych parazitov, z ktorých niektoré môžu byť prenášané aj na človeka a vyvolávať závažné ochorenia. Výsledky výskumu vedeckých pracovníkov Výskumnej stanice a Múzea TANAP-u v spolupráci s kolegami z Parazitologického ústavu Slovenskej akadémie vied potvrdili, že približne 44 percent líšok z územia Tatier bolo infikovaných pásomnicou E. multilocularis. To podľa ochranárov predstavuje významný rizikový faktor pre verejné zdravie. Riziko narastá najmä v súvislosti s vysokou návštevnosťou rekreačných lokalít, v kombinácií so sťaženými hygienickými podmienkami a užším kontaktom voľne žijúcich a spoločenských zvierat, ktoré sprevádzajú svojich majiteľov.

Správa TANAP-u v tejto súvislosti vyzýva všetkých turistov, aby si uvedomili význam ochrany tatranskej prírody a správali sa voči prírode zodpovedne. „Kŕmenie divých zvierat, napríklad líšok, môže mať nežiaduce dôsledky, ako je ich synantropizácia, ale aj zvýšenie rizika chorôb a parazitov,“ uzavrela Obžutová.