Jozef Alojz Gregor Tajovský sa narodil 18. októbra 1874 v obci Tajov pri Banskej Bystrici, ako najstaršie z desiatich detí. Jeho otec, vyu?ený obuvník i richtár, bol ve?mi prísny nielen na seba, ale tiež na svoje deti. Preto trávil budúci vynikajúci dramatik a prozaik detstvo ?asto u starých rodi?ov, ku ktorým sa napokon aj natrvalo pres?ahoval.
„Od svojho starého otca, hutného robotníka a ro?níka, získal som na celý život jedno ponau?enie: Ke? ti bude dobre – neukazuj, ak ti bude zle – vydrž,“ vyznal sa Jozef Gregor Tajovský v životopise, ktorý sám napísal a bol uverejnený v roku 1931 v Slovenskom literárnom almanachu.
?udovú školu vychodil v rodnej obci. V rokoch 1886 – 1889 študoval na meštianskej škole v Banskej Bystrici, ?alej na u?ite?skom ústave v Kláštore pod Znievom. Po skon?ení u?ite?ského ústavu u?il od roku 1893 postupne v Banskej Bystrici, Hornej Lehote, Kolárovciach, Doh?anoch, Lopeji, Pohorelej a Podlaviciach. Množstvo u?ite?ských miest vystriedal preto, lebo sa pre národné presved?enie nezhodol s vrchnos?ou, ?i už cirkevnou alebo štátnou.
V roku 1898 si odišiel rozšíri? vzdelanie, tentoraz na pražskú obchodnú akadémiu. Po?as štúdií v Prahe sa stal ?lenom spolku Detvan a zblížil sa s hlasistami na ?ele s Milanom Rastislavom Štefánikom, vtedy študentom astronómie na Karlovej univerzite. Po štúdiách v Prahe nastúpil do Vidieckej ?udovej banky v Trnave, neskôr do Tatra banky v Martine, ale sú?asne pracoval aj v ?udových novinách.
V roku 1907, po?as tretieho roku pobytu v rumunskom Nadlaku, sa oženil. Za manželku si zobral Hanu Gregorovú, rodenú Lilgovú, ktorá bola taktiež literárne ?inná. V tomto rumunskom meste?ku pôsobil spolu s manželkou v rokoch 1904 až 1910 medzi tamojšími Slovákmi ako osvetový ?inovník. Z úcty k J. G. Tajovskému tam pomenovali nadlacké lýceum.
Pred za?iatkom prvej svetovej vojny sa stal v Martine tajomníkom Slovenskej národnej strany. V roku 1915 musel spolu so svojím priate?om – právnikom a spisovate?om Jankom Jesenským – narukova?. Odviedli ich rovno na ruský východný front, ale hne? pri prvej príležitosti dezertovali na ruskú stranu a vstúpili do ?eskoslovenských légií.
Jozef Gregor Tajovský nachádzal od vstupu do literárneho života cestu k slovenskému ?udu, pozorne si všímal jeho život, odkrýval jeho mravné hodnoty, ale tiež otvorene písal o jeho necnostiach a biedach. Pranieroval opilstvo, honbu za majetkom, popanš?ovanie, pasivitu i národnú vlažnos?.
?úbostné a vlastenecké verše v duchu ?udovej poézie za?al písa? už v mladosti, avšak bez výraznejšej odozvy. Pseudonym Tajovský použil prvýkrát v roku 1893.
K najvýznamnejším dielam jeho rozsiahlej tvorby patria prózy z dedinského prostredia Omrvinky (1897), Z dediny (1897), Maco Mlie? (1903), Apoliena (1903), Mamka Pôstková (1908), Horký chlieb (1909), Na chlieb (1909), Mišo (1909). ?alej starootcovský cyklus Do konca, Prvé hodinky, Do kúpe?a, Žliebky i literárne spracované zážitky z vojny Rozprávky z Ruska (1919), Na front a iné rozprávky (1920) ?i hry Ženský zákon (1900), Statky-zmätky (1909) a dráma Hriech (1911).
Výrazne sa zaslúžil aj o formovanie umeleckej spolkovej ?innosti. V Bratislave bol spolu s manželkou zakladajúcim ?lenom Umeleckej besedy. Po vojne pracoval v kancelárii pre umiest?ovanie legionárov a mnohým z nich pomohol získa? prácu.
Významný slovenský prozaik a dramatik Jozef Gregor Tajovský zomrel 20. mája 1940 v Bratislave vo veku 65 rokov. Meno dramatika pochádzajúceho z ne?alekého Tajova nesie od roku 1954 Divadlo Jozefa Gregora Tajovského (DJGT) vo Zvolene.
Zdroj feed teraz.sk
