V rímskokatolíckej cirkvi je Popolcová streda spojená s prísnym pôstom a zdržiavaním sa mäsitého pokrmu. Aj pod?a ?udových tradícií konzumácia bezmäsitých jedál v tento de? mala zabezpe?i? úžitok v hospodárstve. Bývalo zvykom jes? cestoviny ?i pirohy.
Hlavným zmyslom Popolcovej stredy je pripomenú? ?u?om dôležitos? pokánia, preh?benia viery v Boha a lásky k blížnym. Sú?as?ou liturgie v katolíckych kostoloch je v tento de? posvätenie popola. Následne k?azi a diakoni robia znak kríža popolom na ?elá veriacich so slovami: „Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš“ alebo: „Kajajte sa a verte v evanjelium“. Popol má pripomenú? ?loveku jeho pôvod zo zeme i skuto?nos?, že sa do zeme vráti. Popol je aj symbolom o?istenia a budúceho zm?tvychvstania.
Obrad sypania si popola na hlavu v prvý de? pôstu sa praktizoval v cirkvi už od ôsmeho storo?ia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre ve?kých a verejných hriešnikov, ktorí v ten de? za?ínali svoju cestu pokánia. Vstupovali do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol. Neskôr podobným spôsobom za?ínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostatní veriaci, pri?om sypanie si popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpi? na cestu pokánia.
V roku 1091 koncil v Benevente zaviedol tento obrad pre celú cirkev, pri?om sypanie si popola na hlavu sa nahradilo zna?ením kríža popolom na ?elo.
Pôstne obdobie v rímskokatolíckej cirkvi trvá od Popolcovej stredy do Ve?kono?nej nedele Pánovho zm?tvychvstania, ktorá v tomto roku pripadla na 20. apríla. Ve?ký pôst sa za?ína v stredu aj pre evanjelickú cirkev. V gréckokatolíckej cirkvi sa za?al Ve?ký pôst (Svätá Štyridsiatnica) v pondelok (3. 3.).
Zdroj feed teraz.sk
