Prokurátor poukázal na stanoviská Ústavu pamäti národa (ÚPN) a Historického ústavu Slovenskej akadémie vied k Vojtaššákovi. Ako tvrdí, pod?a nespochybnite?ných historických faktov sa spolupodie?al na konaní, ktoré možno považova? za nacistické zlo?iny. Pomenovanie námestia po Vojtaššákovi pod?a prokurátora uráža cítenie príslušníkov náboženstva resp. národnosti, ktoré boli predmetom preukázaných perzekúcií.
Zárove? vo svojom proteste prokurátor upozornil mesto aj na názov Ulice Šmidkeho, u ktorej je predpoklad, že ide o Karola Šmidkeho, ktorý bol okrem iného v rokoch 1948 až 1950 aj predseda Slovenskej národnej rady. Z materiálov k VZN však pod?a prokurátora nie je zrejmé, ?i sa jedná práve o túto osobu. Takisto podotkol aj názov Ulice Generála Svobodu, ktorá je pomenovaná po generálovi Ludvíkovi Svobodovi, ktorý bol v rokoch 1968 až 1975 prezidentom ?eskoslovenskej socialistickej republiky, teda išlo o predstavite?a komunistického režimu.
Prokurátor uviedol, že samospráva si pred prijatím VZN nevyžiadala od ÚPN vyjadrenie, ?i tieto osoby možno považova? za predstavite?ov režimu, po predstavite?och ktorých je pomenovanie verejných priestorov v meste v zmysle zákona zakázané. Touto ne?innos?ou a následným prijatím VZN bol pod?a prokurátora porušený zákon. Žiada preto nariadenie zruši? a prija? nové, ktoré bude v súlade so zákonom.
Mesto v dôvodovej správe uviedlo, že návrh na pomenovanie námestia bol na podnet Rímsko-katolíckej cirkvi v Dolnom Kubíne a bol predložený na posúdenie názvoslovnej komisii, ktorá ho v marci 1997 posúdila a odporu?ila mestskému zastupite?stvu prija?. „Sú?asne predložila návrh na vyjadrenie okresnej názvoslovnej komisii,“ podotklo mesto s tým, že Okresný úrad v Dolnom Kubíne na základe odporú?ania okresnej názvoslovnej komisie súhlasil s pomenovaním nového námestia na Námestie Jána Vojtaššáka.
Mesto tvrdí, že VZN z uplynulého roka, vo?i ktorému podal prokurátor protest, nezavádzalo nové názvy ulíc a iných verejných priestranstiev, ani ich nijak nemenilo, okrem opravy názvu ulice Janoškova. „Vzh?adom na skuto?nos?, že nedošlo k zmene ani vytvoreniu nového názvu nebol dôvod na oslovenie Ústavu pamäti národa a žiadanie jeho vyjadrenia,“ podotkla samospráva.
Pre protest si vyžiadala oficiálne stanovisko Rímskokatolíckej cirkvi – Biskupstvo Spišské Podhradie o ?lenstve Vojtaššáka v štátnej funkcii, ako aj k jeho postoju k prenasledovaným. Mesto poukázalo aj na ?lánok na webe ÚPN z roku 2015 s názvom „V Zákamennom si pripomenuli 50. výro?ie smrti biskupa Jána Vojtaššáka“, kde bol vtedajší predseda Správnej rady ÚPN Ondrej Kraj?ák citovaný, že bol Vojtaššák v roku 1990 rehabilitovaný. Zárove? mu v mene ÚPN vzdal úctu a uznanie „za jeho životné svedectvo v zápase za zachovanie duchovných hodnôt a jeho vytrvalý odpor proti zlo?ineckej ideológii“.
Biskupstvo vo svojom stanovisku okrem iného uviedlo, že Vojtaššák nebol politikom a ani straníckym funkcionárom vtedajšieho režimu, ale bol biskupom na ?ele diecézy. „Neskorší komunistický režim ho práve pre túto skuto?nos? vo vykonštruovanom procese obvinil a vo väzení s ním kruto zaobchádzal,“ uviedlo s tým, že sa Vojtaššák snažil o mier, dobro a pokoj vo svojej diecéze i na celom Slovensku. „Jeho služba vylu?ovala organizovanie ilegálnych politických aktivít,“ podotklo.
Zdroj feed teraz.sk
