Rezort však pripustil, že ?erpanie eurofondov je pomalé, pri?om bez ?alších opatrení hrozí v budúcom roku ich ?iasto?né prepadnutie. K 12. septembru 2025 bolo vy?erpaných 9,98 miliardy eur v žiadostiach o nenávratný finan?ný príspevok a zazmluvnených 2344 projektov vo výške 5,76 miliardy eur.
„V sú?asnosti, ke? vláda prichádza s opakovanými konsolida?nými balíkmi s objemom 2,7 miliardy eur ro?ne, to je mimoriadne závažné pre konkurencieschopnos? domácich producentov a spoma?uje to aj rast životnej úrovne domácností. Eurofondy a plán obnovy majú výrazný potenciál zmierni? ich, avšak doterajšie kroky vlády v oblasti ich efektívneho ?erpania nepôsobia ve?mi presved?ivým dojmom,“ uviedol ekonóm Viliam Páleník zo Slovenskej akadémie vied.
Analytik 365.bank Tomáš Bohá?ek vidí hlavné prí?iny pomalého ?erpania v administratívnej byrokracii a zložitosti verejného obstarávania ako sú sú?ažné procesy a odvolania. Rovnako je to tiež slabá kapacita kvalifikovaných pracovníkov na regionálnej a miestnej úrovni, ale aj ?ažká koordinácia medzi viacerými orgánmi a ?asto oneskorené výzvy. „Z poh?adu ekonomiky ide o premárnenú príležitos?, a to v ?asoch, ke? sa obracia každé euro. Potreba vy?erpa? 233 miliónov do konca roka je síce ambiciózna, ale pod?a môjho názoru rovnako možná, za predpokladu výrazného zrýchlenia procesov,“ spresnil.
Zárove? súhlasí s MIRRI, že budúci rok bude v ?erpaní eurofondov rizikovejší, ke?že je potrebné vy?erpa? minimálne ?alších 2,12 miliardy eur. Reálny úspech bude, ak SR dosiahne tretinu alokovaného objemu. ?erpanie eurofondov je pod?a rezortu investícií rýchlejšie, a to skrátením lehôt pri posudzovaní žiadostí o poskytnutie nenávratného finan?ného príspevku alebo zazmluv?ovaní projektov. ?alším z pozitívnych krokov bolo pod?a MIRRI aj naštartovanie realizácie Integrovaných územných investícií.
„Intenzívnou komunikáciou s územnou samosprávou sa nám podarilo naštartova? tento mechanizmus a v rámci Integrovaných územných investícií je už 65 % zdrojov (z celkového rozpo?tu 2,4 miliardy eur) viazaných v schválených projektových zámeroch samospráv,“ doplnil rezort.
?erpanie eurofondov má pod?a Bohá?ka pozitívny stimula?ný ú?inok na hrubý domáci produkt (HDP). Pripomenul, že na základe údajov Inštitútu pre stratégie a analýzy, eurofondy v poslednom desa?ro?í prispievali v priemere 0,6 % HDP ro?ne a tvorili zhruba 2,8 % HDP ako objem ?erpaných prostriedkov. Pre štátny rozpo?et tak slúžia ako externé financovanie znižujúce potrebu ?istého verejného dlhu pri verejných projektoch. Zárove? pod?a neho zvýšená ekonomická aktivita generuje vyššie da?ové výnosy ako sú dane z príjmov ?i da? z pridanej hodnoty (DPH) a znižuje výdavky na stabilizáciu ekonomiky v obdobiach slabšieho rastu.
Prepadnutie, respektíve nevyužitie eurofondov bude ma? negatívny vplyv na rast HDP. „Ak by sa prostriedky nevyužili, mohlo by to oslabi? rast v danom roku aj o desatiny percentuálneho bodu. Výpo?ty ukazujú, že slabšie ?erpanie oproti plánom by mohlo ovplyvni? bilanciu rozpo?tu približne o 0,3 až 0,4 % HDP vrátane spolufinancovania. V dlhšom horizonte navyše hrozí, že projektové impulzy (infraštruktúra, inovácie, regióny) sa oneskoria, ?o oddiali konvergenciu k priemeru EÚ,“ uzavrel Bohá?ek.
MIRRI aktuálne rokuje s ostatnými ministerstvami k zapracovaniu priorít Modernizovanej politiky súdržnosti do Programu Slovensko, ktorého výsledkom má by? jeho tretia revízia. „Využitie benefitov legislatívy k Modernizovanej politike súdržnosti výrazne znižuje riziko prepadnutia zdrojov v roku 2026, nako?ko Slovensko má možnos? získa? zálohovú platbu, ktorá môže by? vo výške až 1,4 miliardy eur, pri?om táto suma sa okamžite zapo?ítava do ?erpania programu. Na využitie benefitov novej legislatívy musí by? revidovaný program predložený Európskej komisii do konca tohto roka,“ dodal rezort.
Zdroj feed teraz.sk