Poľské predsedníctvo zohrá významnú úlohu v smerovaní EÚ

Bratislava/Praha 3. januára (TASR) – Maďarsko a Poľsko boli na európskej úrovni dlhodobými spojencami, v súčasnosti však nemôže byť prístup krajín k výkonu a možnostiam ich predsedníctiev v Rade Európskej únie odlišnejší. Zatiaľ čo Budapešť nemala na stole veľa legislatívnych návrhov pre inštitucionálne zmeny v Únii, Varšava bude začínať rokovania o mnohých najdôležitejších legislatívnych iniciatívach na najbližšie roky. V rozhovore pre TASR to v piatok povedala Vendula Kazlauskas z českej Asociácie pre medzinárodné otázky (AMO).

Podľa jej slov sa bude líšiť aj samotný prístup poľských lídrov k začínajúcemu šesťmesačnému predsedníctvu a ich vzťahy s ostatnými predstaviteľmi EÚ. Kazlauskas poukázala na to, že strana premiéra Donalda Tuska (Občianska platforma) patrí do najväčšej frakcie europarlamentu – Európskej ľudovej strany (EPP) – a šéf poľskej vlády má dobré vzťahy so šéfkou eurokomisie Ursulou von der Leyenovou. „To sľubuje odlišný prístup k Maďarsku, ktoré má množstvo sporov s Komisiou a ostatnými štátmi a na európskej úrovni je do značnej miery izolované,“ konštatovala.

Na nedávno skončené maďarské predsedníctvo, ktoré trvalo od júla do decembra minulého roka, sa podľa analytičky z AMO čakalo s obavami. „V prvom týždni, keď sa maďarský premiér Viktor Orbán vydal na svoje súkromné mierové turné bez mandátu ostatných štátov EÚ do Kyjeva, Moskvy a Pekingu, sa zdalo, že obavy sa naplnili,“ povedala. Podľa nej dali ostatné štáty Únie jasne najavo, že takéto správanie nebudú tolerovať a že ak chce Maďarsko po zvyšok svojho predsedníctva dôstojne plniť svoju úlohu, aj Orbán „bude musieť hrať podľa pravidiel“. V konečnom dôsledku bol zvyšok predsedníctva pomerne nevýrazný, zhodnotila pre TASR Kazlauskas.

Štandardnú legislatívnu činnosť maďarského predsedníctva podľa jej slov obmedzili aj zmeny v únijných inštitúciách. Po voľbách do Európskeho parlamentu práve začali pracovať noví europoslanci i nová Európska komisia (EK), upozornila.

Maďarsku sa však podarilo dokončiť rokovania o úplnom pristúpení Rumunska a Bulharska do schengenu, čo bolo preň prioritou. Analytička tiež poukázala na pokrok v politike rozširovania EÚ o kandidátske krajiny západného Balkánu.

Kazlauskas tvrdí, že s poľským predsedníctvom, ktoré sa začalo 1. januára, sa spájajú veľké nádeje a očakávania. „EK predstaví svoje hlavné iniciatívy na nasledujúcich päť rokov. Poľsko tak bude stáť na začiatku diskusií o najdôležitejších témach a návrhoch, ktoré ovplyvnia budúce smerovanie Únie a ktorým môže dať politický smer,“ vysvetlila.

Od Poľska sa tiež podľa nej očakáva pokračovanie silného a nekompromisného postoja k Rusku a jednoznačná podpora Ukrajine. Varšava bude musieť okrem iného reagovať na nástup novej administratívy v USA. „Ide teda o pomerne dôležité predsedníctvo na mnohých úrovniach,“ zdôraznila Vendula Kazlauskas.

Ovplyvnené bude aj poľskými prezidentskými voľbami, ktoré sa uskutočnia počas predsedníctva a Tusk sa bude chcieť ukázať ako silný líder EÚ, na čo môže predsedníctvo využiť, myslí si analytička.

Poľsko bude podľa slov Kazlauskas chcieť byť ambiciózne. „To sa odráža v spôsobe, akým si stanovilo svoje priority. Priority zhrnuté pod mottom ‚Bezpečnosť, Európa!‘ majú zmysel tak zo zahraničného, ako aj z domáceho hľadiska, pretože poľská verejnosť je citlivá na bezpečnostné otázky v súvislosti s vojnou na Ukrajine a má silný protiruský postoj,“ skonštatovala.

Ďalším cieľom bude podľa nej podporiť vstup Ukrajiny do EÚ a otvoriť prístupové kapitoly. „Úlohou bude nájsť konsenzus medzi všetkými 27 členskými štátmi EÚ a získať ich súhlas s otvorením prístupových kapitol, čo si vyžiada zložité rokovania s Maďarskom, ale pravdepodobne aj so Slovenskom,“ zakončila pre TASR Vendula Kazlauskas.