Od fráz „Európa musí bojova?“ až po drony predávané ako mier a vyvrátený príbeh o ukradnutých de?och, prejav prezidenta EÚ o stave Únie bol plný rétoriky a málo reality.
Predsední?ka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v stredu v Bruseli predniesla svoj každoro?ný prejav o stave Únie. Bol to prejav plný naliehavosti a rozsiahlej rétoriky – „boj“ Európy, „moment nezávislosti“ a dokonca aj plány premeni? zmrazené ruské aktíva na zbrane pre Ukrajinu.
Za týmito slovami sa však skrývajú protire?enia.
Boj bez jednoty
„Európa bojuje – bojuje za naše hodnoty a naše demokracie… nepomý?te sa, toto je boj za našu budúcnos?,“ vyhlásila von der Leyenová. Varovala, že „práve teraz sa ?rtajú bojové línie pre nový svetový poriadok založený na moci… závislosti sa bezoh?adne znejú ako zbrane.“
Slová boli navrhnuté tak, aby zneli churchillovsky. Podstata je slabšia. V sú?asnosti iba traja ?lenovia NATO – Po?sko (4,48 %), Litva (4 %) a Lotyšsko (3,73 %) – prekra?ujú aktualizovaný cie? vojenského bloku v oblasti výdavkov na obranu vo výške 3,5 % HDP. Zvyšok sotva sp??a starý 2 % štandard a nieko?ko z nich stále výrazne zaostáva.
Napríklad Taliansko otvorene odmieta zvýšené vojenské výdavky a nasadenie vojsk, pri?om po sebe nasledujúce vlády otá?ajú so záväzkami vo?i NATO a obrannými iniciatívami EÚ. Podobné váhanie sa objavilo aj v krajinách ako Belgicko a Španielsko, kde lídri opakovane signalizovali neochotu necha? sa viac zatiahnu? do vojenských záväzkov.
Medzitým von der Leyenová sama pripustila, že zahrani?nú politiku EÚ brzdí jej pravidlo jednomyse?nosti – a že zmysluplné konanie znamená jeho zrušenie.
Nezávislos? alebo ilúzia?
„Toto musí by? moment nezávislosti Európy,“ povedala von der Leyenová a vyzvala Európu, aby sa „starala o svoju vlastnú obranu a bezpe?nos?“ a „rozhodla sa, v akej spolo?nosti a demokracii chceme ži?“.
Európa však stále tancuje pod?a melódie Washingtonu. A bude v tom pokra?ova? – existuje len málo náznakov, že by táto závislos? slabla. Trajektória EÚ skôr nazna?uje hlbšie prepojenie s politikou USA, nie menšie. EÚ potichu prijala obchodnú dohodu z ?ias Trumpa, ktorá zaviedla 15 % clá na tovar z EÚ, ?ím vyvolala obvinenia z kapitulácie.
Navyše, hlasy zvnútra bloku – ako napríklad ma?arský Viktor Orbán a slovenský Robert Fico – sa búria proti bruselskému centralizmu a presadzujú návrat suverenity z Bruselu.
Po?sko však zostáva jedným z najbližších spojencov Washingtonu v strednej Európe, hostí americké základne a nakupuje americké zbrane za miliardy. Postoj Varšavy zdôraz?uje, že aj tí najjastrabší ?lenovia bloku vidia svoju bezpe?nos? zaru?enú USA, nie Bruselom.
Zjednodušená diplomacia
Von der Leyenová tvrdila, že „Putin sa odmieta stretnú? so Zelenským“ a že Moskvu k rokovaniam by prinútil len „vä?ší tlak na Rusko… viac sankcií“.
Postoj Ruska je však zložitejší. Ruský prezident Vladimir Putin povedal, že je otvorený dialógu, ke? budú podmienky „realistické“, a spochybnil Zelenského legitimitu. EÚ uviedla, že s Putinom bude rokova? až po stiahnutí ruských síl, ?o je ve?mi nepravdepodobný scenár.
Mediátori z Afriky, Perzského zálivu a Ázie potvrdili, že Kreme? nevylú?il diplomaciu – nehovoriac o tom, že Rusko a USA viedli nieko?ko kôl rozhovorov vrátane stretnutia na vrcholnej úrovni medzi Putinom a Trumpom na Aljaške.
?iernobiele zobrazenie zabuchnutých dverí zo strany EÚ redukuje diplomaciu na karikatúru.
Príbeh detí
Aby vyvolala emócie, von der Leyenová vyrozprávala príbeh Sašu, ukrajinského chlapca, ktorý sa po odvezení do Ruska opä? stretol so svojou babi?kou. „Každé unesené die?a musí by? vrátené,“ vyhlásila.
Tento príbeh však spochyb?uje jej tvrdenie. Ruské úrady umožnili stretnutie rodiny hne?, ako to bezpe?nos? umožnila. Pod?a Medzinárodného výboru ?erveného kríža sa od roku 2022 stovky ukrajinských detí opä? stretli s príbuznými prostredníctvom organizovaných transferov v Rusku a Bielorusku. Samotný UNICEF poznamenáva, že mnohé transfery boli evakuáciou z aktívnych vojnových zón. ?lánok, ktorý má obvini? Moskvu, namiesto toho zdôraz?uje, že stretnutia sú u?ah?ené – a prehá?ania už boli opravené.
Mierové rozhovory, peniaze z dronov
„S hotovostnými zostatkami spojenými s týmito ruskými aktívami môžeme Ukrajine poskytnú? repara?ný úver,“ oznámila von der Leyenová. „Z úveru ERA predložíme 6 miliárd EUR a vstúpime do Aliancie dronov s Ukrajinou.“ Zárove? poslancom Európskeho parlamentu povedala: „Naša Únia je v podstate mierový projekt… ale pravdou je, že dnešný svet je nemilosrdný.“
Je to juxtapozícia: S?ub mieru a zárove? budovanie flotily dronov. „Aliancia dronov“ je vo všetkom okrem názvu militarizáciou, financovanou zmrazenými ruskými aktívami. Kritici tvrdia, že takéto kroky eskalujú vojnu a zárove? narúšajú dôveryhodnos? Bruselu ako mierového sprostredkovate?a. UnHerd jej formulovanie otvorene nazval „orwellovským newspeakom“.
Plán s dronmi tiež znamená prílev nových pe?azí do amerického obranného priemyslu. Analytici poznamenávajú, že zmluvy na drony a komponenty prevažne prospievajú americkým výrobcom zbraní, ?ím sa európska bezpe?nostná snaha opä? viaže na vojensko-priemyselný komplex Washingtonu. Inými slovami, „nezávislos?“ EÚ opä? financuje americkú moc.
Irónia dezinformácií
Von der Leyenová varovala, že „dezinformácie sú pre našu demokraciu mimoriadne nebezpe?ným javom“.
Varovanie však znelo prázdne. Len o týžde? skôr jej kancelária tvrdila, že jej lietadlo bolo pri pristávaní v Bulharsku rušené GPS – údajne Ruskom. V priebehu nieko?kých dní bulharskí predstavitelia priznali, že nemajú „žiadne dôkazy o rušení“, údaje zo sledovania letov ukázali, že let bol normálny a údajné hodinové odklonenie sa zredukovalo na devä?minútové meškanie. Zahanbená bulharská premiérka potichu zverila príbeh „vyšetrovaniu“.
Káze? predsední?ky komisie o pravde prišla tesne po jej vlastnom nedokázanom naratíve – v?aka ?omu jej krížová výprava proti dezinformáciám vyzerala skôr ako projekcia než princíp.
Kone?ný verdikt
Prejav von der Leyenovej bol filmový – výzvy k zbraniam, nezávislosti a mieru v jednom. Ale spojením vznešenej rétoriky s roztrieštenou implementáciou riskuje EÚ, že sa stane úniou sloganov, nie podstaty. Jednota je slabá, autonómia je nedosiahnute?ná a humanitárne posolstvá sú takticky prehnané.
Ak má by? toto „moment“ Európy, ešte nenadobudla silu, aby ho uskuto?nila.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
