„Svet a ?eská republika v sú?asnosti stoja pred mnohými výzvami. Sme v dobe rozkolísaných istôt, vojen, spochyb?ovania svetového poriadku. Do spolo?nosti to vnáša ve?kú neistotu a má to politické, ekonomické ?i sociálne dôsledky. Takéto zneistenie a vo všeobecnosti doba neistoty býva dos? ?asto aj ?asom, ke? sa spolo?nosti takpovediac vracajú k tradíciám,“ vysvetlil Woitsch.
Niektoré novodobé zvyky pod?a neho nemajú so skuto?nými tradíciami ni? spolo?né. Za dobrý príklad takejto vymyslenej tradície a jej masového rozšírenia ozna?il betlehemského svetlo. „To je vec stará maximálne 40 – 50 rokov. So skuto?nými tradíciami to nemá absolútne ni? spolo?né. Je to niekde na pomedzí misijnej náboženskej ?innosti a brutálneho marketingu. Nehovorím, že je to dobré alebo zlé – najmä preto, že to ?udia naozaj autenticky prežívajú,“ vysvetlil etnológ. Dodal, že zvyk má v sebe aj akýsi porevolu?ný étos, pretože prvé betlehemské svetlo bolo do ?R dovezené v decembri 1989.
Po tomto roku sa ?eské Vianoce nezmenili ihne?, ale skôr postupne. Za socializmu boli pod?a Woitscha privátnejšie a chudobnejšie, teda ove?a viac založené na domácej výrobe pokrmov, domácom pe?ení aj výrobe dar?ekov. S tým, ako po roku 1989 vä?šej ?asti populácie rástla životná úrove?, sa postupne stávali komer?nejšími a konzumnejšími. Nezmenilo sa však to, že ani pred rokom 1989, ani po ?om Vianoce v ?esku nemali a nemajú striktne duchovný rozmer, a to bez oh?adu na vonkajšie symboly.
„Okrem spomínaného betlehemského svetla je po roku 1989 výraznou ‚novinkou‘, že sa ove?a viac – najmä v mestách – za?alo masovo chodi? na polno?né omše. Úplne tam však absentuje akýko?vek náboženský rozmer. Je to skôr lifestylová záležitos?, povedal by som, že možno až móda,“ povedal Woitsch a zdôraznil, že rozdiely však sú medzi Moravou a ?echami ?i vidiekom a mestami. Niektorí ?udia to vnímajú ako pekné a zaujímavé rodinné stretnutie. „Ale pre ?as? ?udí je to o tom by? tam videný a urobi? si, nedajbože, selfí?ko na Instagram, že ‚Som na polno?nej‚,“ podotkol.
Ježiško síce v krajine tradi?ne nosí dar?eky, ale vä?šina to nijak nábožensky nevníma. Že je to zdrobnenina mena Ježiša Krista, si pod?a neho ?udia príliš neuvedomujú. Považujú ho skôr za symbol dobra, lásky a láskavosti. „Odpor k hoci?omu inému, ?o by toho nášho Ježiška malo nahradi?, je taký silný, že zmenu v tomto smere nepriniesli ani smiešne pokusy 50. rokov nahradi? Ježiška Dedom Mrázom a neúspešné sú aj moderné marketingové pokusy nahradi? Ježiška Santa Clausom,“ povedal etnológ a dodal, že bez oh?adu na najrôznejšie premeny spolo?enského prostredia bude dar?eky v ?esku zrejme naveky nosi? Ježiško.
(spravodajky?a TASR Barbora Vizváryová) bub him
Zdroj feed teraz.sk
