Polárna žiara na Zemi vzniká, ke? sa energeticky nabité ?astice zo Slnka dostanú k Zemi vo forme slne?ného vetra a narážajú do molekúl plynov v horných vrstvách atmosféry. Deje sa to vo výške 80 až 250 kilometrov nad zemským povrchom naj?astejšie v okolí severného a južného polárneho kruhu. Pri intenzívnej slne?nej aktivite sa rozšíri aj do stredných zemepisných šírok.
Farba polárnej žiary závisí od chemického zloženia zemskej atmosféry a vzdialenosti od povrchu Zeme. Kyslík a dusík môžu vytvori? zelenú, ?ervenú alebo modrú žiaru, v závislosti od množstva jednotlivých prvkov môže by? aj fialová, ružová a biela.
Polárna žiara na Jupiteri je nielen silnejšia, ale má aj viacero zdrojov. Okrem nabitých ?astíc slne?ného vetra reagujúcich s jeho magnetickým po?om sa o to pri?i?ujú ?astice, ktoré vyvrhuje jeho mesiac Io. Pod?a NASA je Io vulkanicky najaktívnejším telesom Slne?nej sústavy.
Vedci využili vysokú citlivos? Webbovho teleskopu, ktorá umožnila zachyti? rýchlo sa meniacu žiaru. Infra?ervené zábery nasnímal 25. decembra 2023 tím vedcov z Leicesterskej univerzity v Spojenom krá?ovstve pod vedením Lonathana Nicholsa.
„Chceli sme zisti?, ako rýchlo sa žiara mení a o?akávali sme, že intenzita bude pomaly a postupne stúpa? a klesa? možno po?as 15 minút. Namiesto toho sme videli, ako sa celá oblas? polárnej žiary trbliece a vybuchuje svetlami, ktoré sa niekedy menili každú sekundu,“ uvádza Nichols.
Vedci sa zameriaval najmä na emisiu katiónov trihydrogénu (H3+) a zistili, že je výrazne variabilnejšia, ako sa pôvodne predpokladalo. Toto zistenie pomôže pochopi? zohrievanie a ochladzovanie horných vrstiev atmosféry.
„Tieto pozorovania boli ešte zaujímavejšie v?aka tomu, že sme Hubblovým vesmírnym teleskopom zárove? snímali zábery v ultrafialovej ?asti spektra,“ vysvet?uje Nichols. „Najbizarnejšie je, že najjasnejšie svetlo zaznamenané Webbom sa na Hubblových záberoch vôbec neobjavilo. Úplne nás to zmiatlo. Na vznik kombinácie pozorovanej Webbom a Hubbleom je potrebný zásah atmosféry ve?kým množstvom atmosféry s ve?mi nízkou energiou, ?o bolo v minulosti považované za nemožné,“ dodal.
Vedci tento rozpor medzi dátami z vesmírneho teleskopu Jamesa Webba a Hubblovho vesmírneho teleskopu plánujú skúma? a budú zis?ova? dôsledky pre atmosféru Jupitera a vesmírne prostredie. ?alšími pozorovaniami Webbovým teleskopom plánujú získa? ?alšie údaje, ktoré môžu potom porovna? s dátami zhromaždenými sondou Juno, aby lepšie pochopili svetelné emisie planéty.
Zdroj feed teraz.sk
