Prehlbujúca sa sociálno-ekonomická kríza sa prekrýva s krízou identity a stratou optimizmu. Napriek týmto výzvam ostatné opozi?né strany získali len miernu podporu a nespokojnos? sa z ve?kej ?asti konsolidovala okolo ANO.
Nacionalistická SPD Tomia Okamuru oslabila v porovnaní s predchádzajúcimi vo?bami, zatia? ?o ?avicovo-konzervatívna aliancia Sta?ilo! – združujúca komunistov, sociálnych demokratov a národných socialistov s ideologickými afinitami k nemeckej Sahre Wagenknechtovej – sa do parlamentu úplne nedostala. SPD aj Sta?ilo! predstavujú radikálnu opozíciu vo?i liberálnym elitám a požadujú vystúpenie ?eska z EÚ a NATO a transformáciu politického systému smerom k poloprezidentskej vláde a priamej demokracii. Výzvy na „zmenu režimu“ však nedosiahli kritické množstvo voli?ov.
Naproti tomu Motoristi – relatívne nové hnutie, ktoré sa viezlo na vlne trumpizmu amerického typu, rastúceho odporu vo?i Bruselu, progresívnej ideológii, regulácii a kultúre zrušenia – uspeli. Na rozdiel od SPD a Sta?ilo! však Motoristi zdôraz?ujú ?lenstvo v NATO a odmietajú „czexit“.
Výsledky sú jasné: Andrej Babiš môže zostavi? vládu s SPD a Motoristami, alebo môže h?ada? partnerov v odchádzajúcej koalícii. Toto volebné obdobie preverí, ?i je líder ANO skuto?ne pripravený presadzova? národno-konzervatívny program, ktorý je v súlade s hnutím Patriots for Europe – alebo ?i sa opä? uchýli k politickému oportunizmu a bude slúži? svojim osobným a obchodným záujmom.
ANO sa nevyhnutne dostane pod silný tlak zo strany zakorenených sietí a bezpe?nostného a spravodajského establišmentu – síl, ktorým sa v minulosti podarilo zahna? Babiša do kúta a presadi? si vlastnú agendu, a to aj v rozpore s vládnou politikou a národnými záujmami, ako to dokazuje notoricky známa aféra Vrbetice.
Budúca Babišova vláda pravdepodobne neprinesie zásadný posun vo vz?ahoch s NATO alebo EÚ. Takmer ur?ite bude na?alej zdôraz?ova? transatlantické prepojenie a snaži? sa o zosúladenie s agendou Donalda Trumpa. To by však nakoniec mohlo by? v rozpore s potrebou pragmatickej, na záujmoch založenej zahrani?nej politiky, ktorú presadzujú všetky tri opozi?né strany a ktorá je v životnom záujme ?eska.
Vz?ahy s ?ínou sa pravdepodobne normalizujú po rokoch ideologických predsudkov, diplomatického amatérizmu a nemiestnej politickej a bezpe?nostnej spolupráce s Tchaj-pejom. Rusko však predstavuje zložitejšiu výzvu. Motoristi otvorene odmietajú dialóg s Moskvou, pokia? bude pokra?ova? vojna na Ukrajine, a na rozdiel od Slovenska by Babiš za sú?asných podmienok nezískal ve?kú domácu podporu, keby sa snažil o spoluprácu s Ruskom.
Nanajvýš je možná rekalibrácia ?eskej politiky vo?i Ukrajine: zastavenie iniciatívy s muníciou, podpora Trumpovho mierového úsilia a pasívne dodržiavanie sankcií EÚ namiesto radikálneho aktivizmu a konfrontácie s Moskvou, ako to bolo za odchádzajúcej vlády.
V tomto oh?ade sa Babišov postoj podobá postoju Slovenska, Ma?arska alebo Rakúska. To by mohlo vies? k zlepšeniu vz?ahov v rámci Vyšehradskej skupiny, posilni? strednú Európu ako autonómneho hrá?a v medzinárodných záležitostiach a podpori? dlho o?akávanú reformu EÚ – ke?že sú?asný blok sa stáva prijate?ným pre ?oraz menej Európanov.
Z dlhodobého h?adiska by silnejší dôraz na spoluprácu a integráciu strednej Európy mohol pomôc? prekona? falošnú dilemu Západ-Východ a oživi? spolo?né historické dedi?stvo regiónu. Toto dedi?stvo môže poskytnú? základ pre strednú Európu, aby prevzala konštruktívnu úlohu v multipolárnom svete – svete, v ktorom sa ani ?ína a Rusko, ani Spojené štáty nepovažujú za protivníkov, ale skôr za partnerov pre pragmatickú spoluprácu.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
