Vedkyne podotkli, že zatiaľ čo na začiatku pandémie sa medzi rokmi 2020 a 2021 plodnosť zvýšila z 1,76 dieťaťa na ženu na 1,83, medzi rokmi 2021 a 2022 klesla na 1,62 dieťaťa na ženu.
Očkovanie počas pandémie bolo podľa vedkýň veľmi špecifické rozsahom aj načasovaním pre jednotlivé vekové skupiny. „Masový rozsah očkovacej kampane a jej realizácia vo veľmi krátkom časovom období boli bezprecedentné. Spolu so značnou mierou neistoty ohľadom vhodnosti očkovania pre tehotné sa ženy mohli rozhodnúť s počatím radšej počkať mimo mesiac, keď im bola vakcína aplikovaná,“ priblížila výskumníčka Jitka Slabá z Národného inštitútu SYRI a Univerzity Karlovej.
Vedkyne vypočítali očakávaný mesačný počet živo narodených detí po vylúčení žien, ktoré boli očkované o deväť mesiacov skôr a tento výsledok porovnali s reálnymi dátami. Vo väčšine prípadov podľa ich slov dospeli k porovnateľnému trendu vývoja počtu živo narodených. „V oboch našich scenároch sme až na výnimky našli pozoruhodné podobnosti v očakávaných a pozorovaných počtoch živo narodených detí v období od októbra 2021 do júna 2022. Krátkodobá zmena reprodukčného správania sa žien v dôsledku očkovania tak podľa všetkého prispela k poklesu úhrnnej plodnosti medzi rokmi 2021 a 2022,“ uviedla Slabá.
Dodala, že za prepadom stojí kombinácia faktorov vrátane ekonomickej neistoty, ktorá ovplyvňuje rozhodovanie o zakladaní rodín a premien hodnotových preferencií, ktoré tiež hrajú rolu pri plánovaní rodičovstva.
Vzhľadom na to, že Česko počas pandémie zaviedlo rozsiahly očkovací program, ktorý bol porovnateľný s ostatnými vyspelými krajinami, výskumníčky sa domnievajú, že ich štúdia môže byť modelovým príkladom na pochopenie poklesu plodnosti v danom období. Zverejnil ju vedecký časopis Genus.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
Zdroj feed teraz.sk
