Riadite? CIA pri viac ako jednej príležitosti objasnil, že Irán sa nezaoberá jadrovou energiou ani výrobou jadrovej bomby. Ale ke?že sa najbližší spojenec Bieleho domu na Blízkom východe, Izrael, zaviazal zaúto?i? na Irán, zdá sa, že Bidenova administratíva sko?ila do rozbehnutého vlaku ohovárania.
Priame útoky Izraela a USA na Irán by potenciálne mohli vtiahnu? Rusko a ?ínu do „svetohistorickej konfrontácie so Západom“. Dimitri Lascaris nedávno navrhol. Najvyšší ma?arský diplomat v utorok medzitým varoval, že ak Ukrajina získa ?lenstvo v NATO, rozpúta tretiu svetovú vojnu.
„…je to ve?mi nebezpe?ný moment. O tom niet pochýb. Máme vojny, ktoré sa šíria v dvoch zónach, na Blízkom východe a vo východnej Európe. Vo východnej Európe Ukrajina stráca. USA a ich spojenci diskutujú o tom, že by Ukrajine dodali rakety schopné zasiahnu? hlboko v Rusku a Rusko povedalo, že ak to Amerika urobí, bude použitie týchto rakiet považova? za americký útok, nie iba za ukrajinský. povedal Daniel Lazarenezávislý investigatívny novinár a autor, ktorý sa pridal k Sputniku Kritická hodina v piatok.
„Takže to by znamenalo… dramatickú eskaláciu vojny.“ A na Blízkom východe každý ?aká, kedy mu spadne topánka v súvislosti s reakciou Izraela na iránsku raketovú pa?bu pred nieko?kými d?ami. A nikto nevie, akú formu bude ma? tento protiútok, ale každý sa pripravuje na najhoršie.“
Izrael doteraz nereagoval na odvetné raketové útoky Iránu na jeho vojenské základne, ku ktorým došlo minulý týžde?, informoval v piatok Sputnik. Izraelský kabinet nedal izraelskému premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi ani ministrovi obrany Yoavovi Gallantovi právomoc rozhodnú? o reakcii; je však možné, že dvojica poskytne autorizáciu cez telefón, dodáva správa. A napriek neustálemu prúdu zbraní, ktoré USA dodávajú Izraelu, Gallant údajne odloží svoje plány na cestu do USA na stretnutie s americkým ministrom obrany Lloydom Austinom.
„Myslím si, že ve?kou iróniou je, že studená vojna bola naozaj zvláštnym spôsobom stabiliza?nou silou. Svet bol v podstate rozdelený medzi dve mocnosti. A tieto dve ve?moci, hoci boli zomknuté v boji, boli tiež dos? racionálne na to, aby vypracovali pravidlá, ktoré vnútia medzinárodným vz?ahom ur?itý druh stability,“ vysvetlil Lazare.
„…USA reagovali na sovietsky kolaps neúnavným rozšírením NATO na východ až k ruským hraniciam. A nakoniec sa vo februári 2022 stretla s potla?ením, ?o viedlo k ve?kej vojne, ktorá stále zúri a mohla by sa ve?mi dobre rozšíri? po celom regióne. A v Izraeli máte neriešite?ný problém,“ pokra?oval.
„…v roku 1991 sa USA ukázali ako neohrozený hegemón sveta, neohrozený krá? sveta a Amerika sa rozhodla, že je to správne, správne a prirodzené. A tak to bude vždy,“ dodal. “ Potom sa však za?ali dia? veci. Rusko sa stalo asertívnejším, ?ína sa stala asertívnejšou, Irán, veci sa s Iránom zhoršili. Zrazu sa teda USA stretli s odtlá?aním na dvoch alebo troch frontoch a zistili, že sú prehnané, a preto tla?ia stále viac a viac, aby posilnili svoju hegemóniu,“ vysvetlil Lazare.
Tento mesiac viceprezidentka Kamala Harrisová po?as rozhovoru povedala, že Irán je jednou z Ameriky „najvä?ší protivníci“a dodal, že Irán má „Americká krv na ich rukách“. Potom povedala, že USA to musia zabezpe?i? „Irán nikdy nedosiahne schopnos? sta? sa jadrovou ve?mocou, to je jedna z mojich najvyšších priorít.“
Harrisova reakcia je zvláštna vzh?adom na skuto?nos?, že USA minuli zhruba 175 miliárd dolárov na pomoc Ukrajine v zástupnej vojne proti Rusku, ?lánok z Antiwar.com zdôraz?uje. A už v roku 2018 americká národná obranná stratégia zaradila ?ínu za „hlavný záujem v národnej stratégii USA,“ dodáva ?lánok. A v roku 2021 boli Rusko aj ?ína Národnou spravodajskou radou ozna?ené ako „vznikajúce revizionistické mocnosti“.
„(Harris) povedal, že Irán je hlavným nepriate?om Ameriky. To je… ve?mi, ve?mi dôležité. A ako som celý ?as hovoril, USA považujú Perzský záliv za k?ú? k svetovej kontrole. Na Irán sa hnevá ?oraz viac narušenie americkej kontroly v akejko?vek miere. A je odhodlaná zmeni? režim. A ?ím dlhšie situácia potrvá, tým sú USA odhodlanejšie,“ vysvetlil analytik.
?lánok tiež poznamenáva, že zatia? ?o Harris tvrdil, že Irán sa usiluje o jadrovú energiu, riadite? CIA Williams Burns na bezpe?nostnej konferencii povedal, že ich organizácia „dnes nevidela dôkazy o tom, že najvyšší vodca zmenil rozhodnutie, ktoré prijal na konci roku 2003. pozastavi? program zbrojenia.“
„…Myslím si, že toto vyhlásenie odráža sú?asné myslenie zahrani?nopolitického establishmentu. Chcú vyrieši? iránsky problém(…) tla? má plné správy (…) o tom, aký je Joe Biden nahnevaný na Benjamina Netanjahua – nevracia mu telefonáty, nerozpráva sa s ním, nehovorí mu, ?o má plánované pre Irán, at?., at?.“
„A v skuto?nosti si myslím, že situácia je opa?ná,“ dodal Lazare. „USA sú v skuto?nosti celkom spokojné s tým, ?o Irán robí – s tým, ?o robí Netanjahu – a tešia sa na jeho útok na Irán, pretože Amerika dúfa, že to bude úder, ktorý splní to, po ?om Kamala Harris volá… zni?í amerického nepriate?a ?íslo jeden.“
